kovotepectvo

kovotepectvo — remeselné spracovanie (tvarovanie) kovových plechov a plátov za studena tepaním. Jeden zo základných a najstarších technologických postupov opracovania kovov (najmä drahých kovov – zlata, striebra a medi, ale aj železa) a ich zliatin (bronzu, mosadze). Pri jednoduchších predmetoch sa výrobok tvaruje priamo, pri zložitejších sa používa plastický model (forma). Pripravený tenký rovný plech sa vytepáva na kovovej, drevenej, smolnej alebo na inej podložke jemnými údermi špeciálnych kladiviek a pomocou rôznych nástrojov (razidlá, ihly, tepacie tyčinky) do požadovaného tvaru a podľa potreby sa súčasne upravuje prehýbaním, vyťahovaním alebo sťahovaním, ďalšou technikou je lisovanie plechu pomocou lisovacej formy; niekedy sa kvôli ľahšiemu tvarovaniu tvrdšie alebo hrubšie plechy nahrievajú (netavia sa však). Výrobky sú vytepávané najčastejšie z jedného plátu kovu, predmety väčších rozmerov sú zložené zo samostatne vytepaných kusov a následne spojené. Tvarujú sa zvyčajne zo zadnej, reverznej strany na negatívnej forme, výnimočne z prednej, lícovej strany na pozitívnej forme. Kovotepecké výrobky sa môžu ďalej upravovať a zdobiť cizelovaním, rytím, zlátením a pod.

Kovotepectvo bolo známe vo všetkých kultúrach od najstarších čias spracovania kovov, je staršou technikou ako tavenie a odlievanie. Uplatňovalo sa vo viacerých kovospracujúcich remeslách, najmä pri spracúvaní železných plechov, ale aj v medikováčstve, kotlárstve, zvonkárstve, šperkárstve a i. Umeleckoremeselné spracovanie vzácnych kovov (najmä zlata a striebra) za studena sa nazýva toreutika. Tepaním za studena sa vyrábali prevažne rôzne úžitkové predmety, najmä nádoby (kuchynský riad – misy, situly, džbány, vedrá, kanvice, panvice, sitká, naberačky, formy na pečenie), krstiteľnice, lavabá, svietniky, kríže, votívne predmety, zbroj a výzbroj (štíty, panciere), ale aj šperky, dekoratívne predmety a sochy (spojené z viacerých dielov, najčastejšie z medených plechov). Vytepanými plátkami, doštičkami a lístkami kovov sa aj obkladali (plátovali) rôzne stolárske, rezbárske a zámočnícke výrobky.

Na území Slovenska sú kovotepecké výrobky doložené už v avarskom období (avarskí kovotepci boli vandrujúcimi remeselníkmi a používali modely s množstvom ornamentov). Používala sa prevažne technika lisovania pomocou lisovacej formy, pričom dekorovaný plech sa dostal do styku s kresbou na modeli zadnou stranou. Kovotepectvo sa na Slovensku nikdy nesformovalo ako samostatné remeslo, nevznikol ani kovotepecký cech. Ľudia sa mu venovali popri inom, hlavnom zamestnaní, najmä popri pastierstve, zhotovovali sa zvonce, šperky, spony a pracky na opasky. Počet kovotepcov sa zvýšil v 20. stor. v období svetových vojen, keď aj amatéri vyrábali z mosadzných nábojníc rôzne úžitkové predmety (vázy, dózy). K významným príkladom kovotepectva v Európe patrí jazdecká socha Augusta II. Silného v Drážďanoch (1732 – 36, pozlátená meď), na Slovensku strieborné predmety a mince nájdené v Zemianskom Vrbovku (tzv. poklad byzantského kovotepca, 2. polovica 7. stor.) a tepaná medená plastika archanjela Michala s drakom na Michalskej veži v Bratislave od medikováča Petra Ellera (1758, reštaurovaná v 19. stor.). Od polovice 20. stor. sa kovotepecké výrobky zhotovovali v rámci umeleckej výroby organizovanej prostredníctvom ÚĽUV-u.