kovolejárstvo

Text hesla

kovolejárstvo — kovospracujúce remeslo zaoberajúce sa liatím farebných kovov, t. j. ich tavením a zhotovovaním výrobkov liatím roztaveného kovu alebo zliatiny kovov do foriem, kde po ochladnutí vznikne odliatok. Jedna z najstarších techník spracovania kovov. Začiatky kovolejárstva siahajú do bronzovej doby, keď sa odlievaním do hlinených a neskôr aj z kameňa tesaných kadlubov (význam 2) zhotovovali šperky, neskôr nástroje a zbrane. Tavba kovov spočiatku prebiehala v malých pieckach, v eneolite sa na zvýšenie teploty v nich začali uplatňovať mechové dúchadlá. Odlievalo sa buď do trvalej formy, alebo do jednorazovej formy zhotovenej z mokrého piesku alebo hliny s prímesou rozdrvených črepov a jemnozrnného piesku. Odliate predmety bolo nutné ďalej upravovať, niektoré výrobky sa dopracúvali kutím. V stredoveku sa kovolejárstvo rozdelilo na viacero špecializovaných druhov (cinárstvo, zvonolejárstvo, puškárstvo, zlievačstvo mosadze, zlievačstvo bronzu). Počet kovolejárov bol pomerne malý, na území Slovenska pôsobili najmä v stredoslovenskej a spišskej banskej oblasti. Početnejší boli zvonolejárski majstri, ktorí okrem zvonov odlievali aj krstiteľnice, neskôr delá a mažiare. K významnej stredovekej umeleckoremeselnej produkcii patria aj monumentálne kovolejárske práce v interiéroch kostolov. Zvony a krstiteľnice z tvorivého okruhu Konráda Gaala a jeho nasledovníkov (→ Gaalovci) sú reprezentatívnymi predstaviteľmi stredovekého spišského kovolejárskeho umeleckého remesla od polovice 14. do začiatku 16. stor. Rozmach zlievačstva farebných kovov nastal v 18. stor. Odlievali sa úžitkové a dekoratívne predmety pre domácnosť a rôzne predmety kultového charakteru. V ľudovom prostredí sa kovolejársky vyrábali malé predmety z mosadze (najmä šperky), ale aj z alpaky (význam 1) a lacnejšie z ľahkotaviteľného cínu (gombíky, prstene, pracky). Surovina na liatie sa nekupovala, ale spravidla sa získavala zlievaním starých, poškodených predmetov. Na kovolejárskom princípe bola založená aj ozdobná technika vylievania. Patrónkou kovolejárov je sv. Agáta.

Text hesla

kovolejárstvo — kovospracujúce remeslo zaoberajúce sa liatím farebných kovov, t. j. ich tavením a zhotovovaním výrobkov liatím roztaveného kovu alebo zliatiny kovov do foriem, kde po ochladnutí vznikne odliatok. Jedna z najstarších techník spracovania kovov. Začiatky kovolejárstva siahajú do bronzovej doby, keď sa odlievaním do hlinených a neskôr aj z kameňa tesaných kadlubov (význam 2) zhotovovali šperky, neskôr nástroje a zbrane. Tavba kovov spočiatku prebiehala v malých pieckach, v eneolite sa na zvýšenie teploty v nich začali uplatňovať mechové dúchadlá. Odlievalo sa buď do trvalej formy, alebo do jednorazovej formy zhotovenej z mokrého piesku alebo hliny s prímesou rozdrvených črepov a jemnozrnného piesku. Odliate predmety bolo nutné ďalej upravovať, niektoré výrobky sa dopracúvali kutím. V stredoveku sa kovolejárstvo rozdelilo na viacero špecializovaných druhov (cinárstvo, zvonolejárstvo, puškárstvo, zlievačstvo mosadze, zlievačstvo bronzu). Počet kovolejárov bol pomerne malý, na území Slovenska pôsobili najmä v stredoslovenskej a spišskej banskej oblasti. Početnejší boli zvonolejárski majstri, ktorí okrem zvonov odlievali aj krstiteľnice, neskôr delá a mažiare. K významnej stredovekej umeleckoremeselnej produkcii patria aj monumentálne kovolejárske práce v interiéroch kostolov. Zvony a krstiteľnice z tvorivého okruhu Konráda Gaala a jeho nasledovníkov (→ Gaalovci) sú reprezentatívnymi predstaviteľmi stredovekého spišského kovolejárskeho umeleckého remesla od polovice 14. do začiatku 16. stor. Rozmach zlievačstva farebných kovov nastal v 18. stor. Odlievali sa úžitkové a dekoratívne predmety pre domácnosť a rôzne predmety kultového charakteru. V ľudovom prostredí sa kovolejársky vyrábali malé predmety z mosadze (najmä šperky), ale aj z alpaky (význam 1) a lacnejšie z ľahkotaviteľného cínu (gombíky, prstene, pracky). Surovina na liatie sa nekupovala, ale spravidla sa získavala zlievaním starých, poškodených predmetov. Na kovolejárskom princípe bola založená aj ozdobná technika vylievania. Patrónkou kovolejárov je sv. Agáta.

Zverejnené 30. mája 2022.

Kovolejárstvo [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-08-16]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kovolejarstvo