kótovanie

kótovanie [fr.] —

1. ekon. aj kotácia — pri burzových obchodoch stanovenie, zaznamenanie a vyhlásenie kurzu akéhokoľvek aktíva (cenný papier, odvodený cenný papier – derivát, mena, komodita), ktorý je zaregistrovaný na trhu. Kurz aktív stanovuje a vyhlasuje organizátor trhu (napr. burza) alebo centrálna banka a je výsledkom ponuky a dopytu na trhu; aktíva, ktorých kurz bol stanovený, sa nazývajú kótované. Kótovanie aktív je podmienkou, aby sa s nimi mohlo na trhu obchodovať. Na trhoch kótovaných cenných papierov sa kótovanie vykonáva na žiadosť emitenta cenného papiera. Spoločnosť (emitent), ktorá žiada o kótovanie cenných papierov na burze, musí splniť burzou vopred stanovené kritériá a označuje sa ako kótovaná spoločnosť;

2. kartogr. vyznačovanie výškových a dĺžkových kót na mape;

3. mat. →  kótované zobrazenie;

4. tech. určenie rozmerov a vzájomnej polohy tvarových prvkov predmetov alebo vzájomnej polohy predmetov (súčiastok, konštrukcií, montážnych jednotiek) zobrazených na technických výkresoch vyznačením príslušných kót. Všeobecné zásady kótovania platné vo všetkých technických odboroch (strojníctvo, elektrotechnika, architektúra, stavebníctvo) sú normalizované. Prvkami kótovania sú: rozmerová kóta; kótovacia čiara – označuje, na ktorý rozmer sa kóta vzťahuje, pri kótovaní dĺžkových rozmerov, polomerov a priemerov ju tvorí úsečka, pri kótovaní uhlov alebo dĺžok oblúkov kruhový oblúk; ukončenie kótovacej čiary – na strojníckych a elektrotechnických výkresoch šípky, na stavebných a architektonických výkresoch šikmé úsečky sklonené doprava; pomocné (vynášacie, predlžovacie) čiary – spájajú koncové body kótovaného rozmeru s koncami kótovacej čiary; odkazové čiary – spájajú kótu s kótovacou čiarou, resp. s popisovaným prvkom, používajú sa, ak kótu nie je možné zapísať ku kótovacej čiare. Všetky čiary prvkov kótovania sa kreslia súvislými tenkými čiarami.

Pri kótovaní treba brať do úvahy funkciu, spôsob výroby a spôsob kontroly predmetu. Hlavnými požiadavkami pritom sú: úplnosť – všetky informácie o rozmeroch potrebné na úplné a zrozumiteľné popísanie predmetu musia byť uvedené priamo na výkrese, pričom každý rozmer sa smie kótovať iba raz a potrebné rozmery sa nemajú zisťovať sčítaním a odčítaním kót ani odmeraním z výkresu; názornosť – rozmer sa má kótovať v zobrazení (pohľade), v ktorom ho vidno neskreslený (neskrátený), nemajú sa kótovať neviditeľné obrysy; prehľadnosť – kóty majú byť rozmiestnené rovnomerne, nesmú splývať s hranami predmetu, nesmú byť vo vyšrafovanej ploche, čiary sa nesmú križovať a pod.; účelnosť – rozmery treba kótovať s ohľadom na výrobný postup, možnosti merania a kontroly, ako aj na vymeniteľnosť a zameniteľnosť predmetu (súčiastky). Kvôli splneniu týchto požiadaviek je pri symetrických predmetoch dovolené kótovanie vzhľadom na nakreslenú os symetrie, pri zložitejších predmetoch obsahujúcich viac kót sa používajú sústavy kótovania, a to: reťazová sústava kótovania – všetky kótovacie čiary ležia na jednej priamke (v jednom reťazci); sústava kótovania od spoločnej základne – všetky kótovacie čiary sú rovnobežné a vychádzajú zo spoločnej pomocnej čiary (základne); zmiešaná (kombinovaná) sústava kótovania – účelná kombinácia reťazovej sústavy a sústavy kótovania od spoločnej základne podľa funkcie prvkov predmetu; staničná sústava kótovania – zjednodušená verzia sústavy kótovania od spoločnej základne podobná sústave výškových kót, používaná pri kótovaní veľkého počtu rozmerov; tabuľková sústava kótovania – súradnice x, y jednotlivých označených bodov sa zapisujú do tabuľky; aby nedošlo k tzv. prekótovaniu výkresu (uvedenie viac kót, než je na jednoznačné určenie predmetu alebo jeho prvku potrebné), najmenej dôležitý rozmer sústavy kót sa nekótuje, príp. sa jeho kóta uvedie v zátvorke ako informatívny rozmer.