Kossaková-Szczucká, Zofia

Kossaková-Szczucká [-sa- ščuc-] (Kossak-Szczucka), Zofia, od 1925 Kossaková-Szatkowská (Kossak-Szatkowska), 10. 8. 1889 Kośmin, Lubuské vojvodstvo – 9. 4. 1968 Bielsko-Biała, pochovaná v neďalekej obci Górki Wielkie — poľská spisovateľka a publicistka.

V rokoch 1912 – 13 študovala výtvarné umenie na Škole výtvarných umení (Szkoła Sztuk Pięknych) vo Varšave, v rokoch 1913 – 14 na École des beaux-arts v Ženeve. V roku 1915 sa usadila v Nowosielici vo Volyni, kde prežila búrlivé udalosti po Februárovej revolúcii v roku 1917 (vznik Ukrajinskej ľudovej republiky, 1917 – 20; zachytila ich v autobiografickom románe Požiar. Spomienky z Volyne 1917 – 1919, Pożoga. Wspomnienia z Wołynia 1917 – 1919, 1922). Od roku 1923 žila v obci Górki Wielkie, v rokoch 1925 – 38 bola redaktorkou viacerých časopisov, od roku 1928 členkou literárnej skupiny Strážnica (Czartak), v rokoch 1939 – 41 redaktorkou prvých ilegálnych novín Polska Żyje (Poľsko žije), v roku 1941 spoluzakladateľkou tajnej katolíckej organizácie Front obrody Poľska (Front Odrodzenia Polski) a v roku 1942 podzemnej organizácie pri poľskej exilovej vláde Rada na pomoc Židom (Rada pomocy Żydom, tzv. Żegota). V roku 1943 bola zatknutá a odvezená do koncentračného tábora Osvienčim, v roku 1944 prevezená do väzenia pre politických väzňov Pawiak vo Varšave a odsúdená na trest smrti, prepustená bola zásluhou poľskej londýnskej vlády, v roku 1944 sa zúčastnila varšavského povstania. Od roku 1945 bola členkou Zväzu poľských spisovateľov, v rokoch 1945 – 57 žila v emigrácii v západnej Európe; v Poľsku boli jej diela zakázané. V roku 1957 sa vrátila z exilu a opäť sa usadila v obci Górki Wielkie, v roku 1964 bola signatárkou Listu 34, ktorým poľskí intelektuáli protestovali proti cenzúre.

Kossaková-Szczucká bola autorkou rozsiahlych historických románov z dejín svetového a poľského kresťanstva, ktoré sa vyznačujú úsilím o zachovanie historickej pravdivosti. Jej najvýznamnejším dielom je román Križiaci (Krzyżowcy, 4 zv., 1935) o bojoch európskych križiakov vo Svätej zemi, na ktorý nadväzujú romány Malomocný kráľ (Król trędowaty, 1937; slov. 1971) a Bez zbrane (Bez oręża, 2 zv., 1937; slov. 1945). Pred ich napísaním 6 rokov študovala dejiny križiackych výprav a navštívila Jeruzalem (cestu opísala v cestopise Pútnickou cestou. Dojmy z púte, Pątniczym szlakiem. Wrażenia z pielgrzymki, 1933), Paríž, Atény a Istanbul. Z poľských dejín čerpala v románe Beatum scelus (Beatum scelus, 1924) o období protireformácie v 17. stor., v životopisnom románe Z lásky (Z miłości, 1926), v románe Zlatá sloboda (Złota wolność, 2 zv., 1928) zachytávajúcom život poľskej spoločnosti na prelome 16. a 17. stor., v zbierke legiend o svätcoch Nadšenci Boží (Szaleńcyi Boży, 1929; slov. 1947) a v románe Terebovľa (Trembowla, 1939) z obdobia turecko-poľských vojen za vlády Jána III. Sobieskeho. Spomienky na väznenie v Osvienčime zachytila v memoároch Z priepasti. Spomienky z lágra (Z otchłaląni. Wspomnienia z lagru, 1946). V emigrácii jej vyšli román s biblickou tematikou Abrahám. Zmluva s Bohom (Przymierze, 1952; slov. 2014), cyklus čŕt o poľských ľudových zvykoch Poľský rok (Rok polski, 1955) a prvá časť trilógie o zemianskych rodových tradíciách v 19. stor. Dedičstvo (Dziedzictwo, 1956; 2. časť 1964; 3. časť 1967, so Zygmuntom Szatkowským, *1896, †1978). Špecifické prostredie Sliezska zobrazila v zbierkach poviedok Veľkí a malí (Wielcy i mali, 1927), Neznámy kraj (Nieznany kraj, 1932) a Sliezsky poklad (Skarb śląski, 1937) a vo výbere poviedok Z dejín Sliezska (Z dziejów Śląska, 1933). Bola aj autorkou populárnej rozprávky Starosti Kacperka, hôrneho škriatka (Kłopoty Kacperka, góreckiego skrzata, 1926) a viacerých historických kníh pre deti a mládež. Jej diela boli preložené do viacerých jazykov.

Bola nositeľkou viacerých ocenení, v roku 1982 jej bolo udelené izraelské ocenenie Spravodlivý medzi národmi (in memoriam). V roku 1973 bolo v obci Górki Wielkie založené Múzeum Zofie Kossakovej-Szatkowskej.