Kosma, Joseph

Kosma, Joseph, pôvodným menom József Kozma, 22. 10. 1905 Budapešť – 7. 8. 1969 La Roche-Guyon, Île-de-France — francúzsky skladateľ maďarského pôvodu.

Študoval kompozíciu u Lea Weinera na Hudobnej akadémii (dnes Hudobná akadémia F. Liszta) v Budapešti. V rokoch 1926 – 28 pracoval ako korepetítor Maďarskej štátnej opery v Budapešti, v roku 1929 pokračoval v štúdiách v Berlíne, kde sa zoznámil s Bertoltom Brechtom, Hannsom Eislerom a Helene Weigelovou, ktorí mali veľký vplyv na jeho ďalší umelecký vývoj. V roku 1933 odišiel do Paríža, kde ako tvorca filmovej hudby spolupracoval s poprednými francúzskymi filmovými režisérmi (Jean Renoir, Marcel Carné, Paul Grimault) a literátmi (Guillaume Apollinaire, Louis Aragon, Jacques Prévert, Raymond Queneau, Jean-Paul Sartre). Zaslúžil sa o znovuzrodenie francúzskeho šansónu, na čom sa podieľali i známi speváci, ktorí interpretovali jeho diela (Juliette Gréco, Yves Montand, vokálne kvarteto Les Frères Jacques). Svetovú slávu získal šansónom Jesenné lístie (Les feuilles mortes, na text básne J. Préverta, neskôr známy aj s angl. textom Johnnyho Mercera pod názvom Autumn Leaves) pôvodne uvedeným ako hudba k filmu Brány noci (Les portes de la nuit, 1946, réžia M. Carné). Skomponoval hudbu k viac ako 100 francúzskym filmom, napr. Veľká ilúzia (La grande illusion, 1937, réžia J. Renoir), Deti raja (Les enfants du paradis, 1945, réžia M. Carné), Milenci z Verony (Les amants de Vérone, 1949, réžia André Cayatte), Julietta alebo Snár (Juliette ou La clé des songes, 1951, réžia M. Carné, Cena za najlepšiu filmovú hudbu na MFF v Cannes, 1951), Milenec lady Chatterleyovej (L’amant de Lady Chatterley, 1955, réžia Marc Allégret), Raňajky v tráve (Le déjeuner sur l’herbe, 1959, réžia J. Renoir) a i. Bol aj autorom piesní a šansónov, napr. Deti, ktoré sa ľúbia (Les enfants qui s’aiment, 1946), Spoločníci zlých dní (Compagnons des mauvais jours, 1947) a Barbara (Barbara, 1947) na texty básní J. Préverta a Umenie poézie (Art poétique, 1954) na text R. Queneaua, ako aj opier Elektronická láska (Un amour électronique, 1962) a Husári (Les hussards, 1969), baletov Schôdzka (Le rendez-vous, 1945), Baptista (Baptiste, 1946) a Krasojazdkyňa (L’écuyère, 1948), oratórií Parížske mosty (Les ponts de Paris, 1947) a Tkáči (Les canuts, 1959), orchestrálnych, komorných a vokálnych skladieb a hudby k divadelným hrám.