Koskenniemi, Veikko Antero

Koskenniemi, Veikko Antero, pôvodným menom Veikko Antero Forsnäs, 8. 7. 1885 Oulu – 4. 8. 1962 Turku — fínsky básnik, literárny kritik a prekladateľ.

V rokoch 1921 – 48 pôsobil ako profesor literatúry na univerzite v Turku (1924 – 32 rektor), v rokoch 1948 – 55 ako akademik Fínskej akadémie vied.

Koskenniemi predstavoval významnú osobnosť fínskej kultúry v medzivojnovom období, bol súčasníkom Eina Leina; po Leinovej smrti bol do konca 2. svetovej vojny pokladaný za vedúcu osobnosť fínskej poézie. V tvorbe uplatnil prvky novoromantizmu i parnasizmu, pričom sa pôvodne inšpiroval najmä dielom Johanna Wolfganga Goetheho, Johana Ludviga Runeberga a klasickou antickou literatúrou. Ústrednou témou jeho tvorby je osud človeka v chladnom univerze a jeho osamelosť v nepriateľskom svete videná vo svetle tragického optimizmu, napr. v básnickej zbierke Elégie a iné básne (Elegioja ynnä muita runoja, 1917), v ktorej je badateľná najmä myšlienka pominuteľnosti. Popularitu si získal básnickými zbierkami Básne (Runoja, 1906), Biele mestá a iné básne (Valkeat kaupungit ynnä muita runoja, 1908), Žeravé uhlíky (Hiilivalkea, 1913), Srdce a smrť. Elégie, piesne a epitafy (Sydän ja kuolema. Elegioja, lauluja ja epitaafeja, 1919), Oheň a popol. Básne (Tuli ja tuhka. Runoja, 1936) a Krídla jesene. Básne (Syksyn siivet. Runoja, 1949), ktoré sú charakteristické estetickou vycibrenosťou a myšlienkovou hĺbkou. Vo svojej neskoršej tvorbe, napr. v básnickej zbierke Stopy v snehu (Latuja lumessa, 1940) o zimnej vojne (1939 – 40, po napadnutí Fínska ZSSR), inklinoval k nacionalizmu a fínskemu patriotizmu. Bol autorom románu Indiánske leto konzula Brennera (Konsuli Brennerin jälkikesä, 1916), literárnych kritík a esejí Knihy a spisovatelia (Kirjoja ja kirjailijoita, 5 zv., 1916 – 31; 4. zv. s názvom Zrkadlo poézie, Runouden kuvastimessa; 5. zv. s názvom Tváre a masky, Kasvoja ja naamioita), monografií Mladý Goethe (Nuori Goethe, 1932) a Aleksis Kivi (1934), libreta (1941) k záverečnej časti symfonickej básne Finlandia (1899) od Jeana Sibelia, ktorá sa stala národnou piesňou, ako aj cestopisov, pamätí a aforizmov. Do fínčiny preložil diela J. W. Goetheho, Sørena Kierkegaarda, Gottfrieda Kellera, Franza Grillparzera a i. Je podľa neho nazvaný asteroid č. 1697 (Koskenniemi).