Kóšala

Kóšala — staroveké kráľovstvo na území dnešnej severnej Indie na brehoch rieky Sarajú (dnešná Ghágra) rozprestierajúce sa až po predhorie Himalájí v Nepále. O kráľovstve a jeho panovníkoch sú zmienky v staroindických eposoch Rámájana a Mahábhárata.

Vzniklo v predbuddhistickom období (presné obdobie nie je známe). Hlavným mestom bolo mesto Ajódhjá, neskôr od 6. stor. pred n. l. mesto Šrávastí (pálijsky Sávatthí; dnes v ruinách) známe aj pôsobením Buddhu a Vardhámanu (Mahávíru). Najneskôr v priebehu 6. stor. pred n. l. sa (podľa buddhistickej tradície) Kóšala stala jedným zo šestnástich najvýznamnejších štátnych útvarov (mahádžanapada) v severnej Indii. Jej najväčší rozkvet nastal počas panovania kráľa Prasénádžita (Pasénadi; vládol koncom 6. stor. pred n. l. – asi 488 pred n. l.), ktorý po mnohoročnom spore pripojil susedný štát Káší (→ Váránasí) k jej územiu a prostredníctvom manželstva svojej sestry s magadhským kráľom Bimbisárom (vládol asi 545 pred n. l. – asi 493 pred n. l.) si na krátke obdobie zabezpečil aj priateľské vzťahy so svojím najväčším rivalom, Magadhskou ríšou. Po Bimbisárovej smrti sa magadhským panovníkom stal jeho syn Adžátašatru (vládol asi 493 pred n. l. – 461 pred n. l.), ktorý začal s Kóšalou opäť bojovať a krátko po smrti svojho strýka Prasénádžita ju natrvalo pripojil k Magadhskej ríši.