korzárstvo

korzárstvo [tal.], kaperstvo — v 16. – 19. stor. záškodnícka a lúpežná námorná činnosť vykonávaná predovšetkým počas vojny korzármi na základe povolenia od vlastného panovníka, resp. štátu. Zameriavala sa na ničenie obchodných lodí nepriateľských krajín a ukoristenie ich tovaru. Korzárstvo bolo v podstate súkromným podnikaním (korzárske, resp. kaperské lode boli vybavené na náklady súkromnej osoby – majiteľa alebo nájomcu). Od pirátstva sa odlišovalo tým, že korzári od panovníka, resp. od štátu dostávali lodný patent (aj lapačský list, kaperský list), na základe ktorého mohli počas vojny na vlastné náklady a nebezpečie vykonávať záškodnícke a lúpežné vojenské operácie na mori, a uplatňovať tak koristné právo. Lodný patent potvrdzoval právoplatnosť skonfiškovania ukoristených lodí a tovaru a súčasne zabezpečoval, že korzári si korisť museli rozdeliť s jeho vystaviteľom, zároveň ich chránil pri stretnutí so spriatelenými vojnovými plavidlami a v prípade konfliktu s nepriateľom a padnutia do zajatia umožňoval previesť členov posádky z kategórie zločincov do kategórie vojnových zajatcov. Korzárstvo bolo využívané najmä počas vojnového stavu, korzári však v záškodníckych, resp. v lúpežných akciách často pokračovali aj v období mieru, napr. pri politickom napätí medzi mocnosťami alebo v úsilí zničiť obchodnú konkurenciu. Korzárske lode tvorili súčasť ozbrojených síl štátov v námornej vojne až do polovice 19. stor., v staršom období sa najviac využívali galéry, často aj korvety, neskôr (19. stor.) brigantíny. Korzárstvo prekvitalo napr. v oblasti Stredozemného mora, kde sa preslávil Hajreddín Paša (nazývaný Barbarossa, *okolo 1478, †1546) v službách osmanského sultána Sülejmana I. Kanuniho. Za najslávnejšieho korzára je však pokladaný Francis Drake v službách anglickej kráľovnej Alžbety I. Korzárstvo bolo výhodné najmä pre štáty s pomerne slabým vojnovým loďstvom, oficiálne bolo zakázané po skončení krymskej vojny a po dohode námorných veľmocí podpísaním Parížskeho mieru (1856).