korunná krajina

korunná krajina, nem. Kronland, množné č. Kronländer — označenie jednotlivých hlavných územných jednotiek (regiónov) rakúskeho cisárstva (od 1867 Predlitavska) právne ukotvené v marcovej ústave 1849. Jednotlivé korunné krajiny monarchie získala v priebehu stáročí panovnícka dynastia Habsburgovcov a vládla v nich formou personálnej únie. Nemali charakter štátu, boli však viac ako správnymi celkami, keďže mali viaceré historické, politické a právne osobitosti (preto v rakúskej historiografii niekedy označované ako tzv. historicko-politické individuality). Mali vlastné snemy (pôvodne stavovské, od prijatia februárovej ústavy 1861 bola časť ich členov volená), ktoré však mali len obmedzené právomoci (napr. v otázke krajinských rozpočtov, poľnohospodárstva či verejných prác), nemali vlastnú vládu (od 1861 však boli výkonnými orgánmi krajinských snemov krajinské výbory), používali však vlastné krajinské symboly. Najvyšším predstaviteľom korunnej krajiny bol krajinský hajtman (nem. Landeshauptmann), v Uhorsku (do 1867) palatín. Do 1867 sústavu korunných krajín tvorili krajiny na západ od rieky Litava (od 1867 súhrnne označované ako Predlitavsko), t. j. Rakúsko pod Enžou (arcivojvodstvo; dnes približne Dolné Rakúsko), Rakúsko nad Enžou (arcivojvodstvo; dnes Horné Rakúsko), Salzbursko (vojvodstvo), Štajersko (vojvodstvo), Korutánsko (vojvodstvo), Kransko (vojvodstvo), Tirolsko (kniežacie grófstvo), Vorarlbersko, Prímorie (Rakúske prímorie; kniežacie grófstvo Gorizia a Gradisca d’Isonzo, markgrófstvo Istria a mesto Terst), Dalmácia (kráľovstvo), Čechy (kráľovstvo), Morava (markgrófstvo), Rakúske Sliezsko (vojvodstvo Horné a Dolné Sliezsko), Halič (s Krakovským veľkovojvodstvom, s Osvienčimským vojvodstvom a so Zatorským vojvodstvom) a Bukovina (vojvodstvo), ako aj krajiny na východ od rieky Litava (od 1867 označované ako Zalitavsko), t. j. Uhorsko (kráľovstvo), Sedmohradsko (vojvodstvo), Chorvátsko (kráľovstvo), Slavónsko (kráľovstvo) a Vojenská hranica. Po zavedení dualizmu a vzniku Rakúsko-Uhorska ako reálnej únie (1867) sa ako korunné krajiny označovali len krajiny Predlitavska oficiálne nazývané Kráľovstvá a krajiny zastúpené v Ríšskej rade (nem. Die im Reichsrat vertretenen Königreiche und Länder). Krajiny Zalitavska sa prestali označovať ako korunné krajiny a nazývali sa Krajiny uhorskej koruny (Krajiny svätoštefanskej koruny, maď. A Magyar Szent Korona Országai). Patrili k nim Uhorsko vrátane Sedmohradska (1867 štátoprávne začlenené do Uhorska, jeho krajinské inštitúcie boli zrušené), Chorvátsko-Slavónsko (od 1868 autonómna krajina v rámci Uhorska, 1881 sa jeho súčasťou stala aj oblasť bývalej Vojenskej hranice), ako aj slobodný štát Fiume (dnes Rijeka a okolie). Bosna a Hercegovina (od 1878 pod mandátom habsburskej monarchie, 1908 anektovaná Rakúskom-Uhorskom) získala status korunnej krajiny až 1910 (o. i. bol utvorený krajinský snem).