kortesy

kortesy [špan.], cortes — pôvodne v stredovekých kresťanských kráľovstvách na Pyrenejskom polostrove zhromaždenie stavov (stavovské snemy), neskôr v novoveku v niektorých obdobiach označenie parlamentu v Španielsku a Portugalsku.

Kortesy, ktoré zastupovali záujmy všetkých troch stavov (šľachta, klérus, meštianstvo), vznikli ako dôsledok narastajúceho hospodárskeho a politického významu miest. Začali sa formovať v polovici 12. stor. počas začínajúcej sa reconquisty rozšírením kráľovskej rady o predstaviteľov meštianstva (dovtedy v nej boli zastúpení len najvplyvnejší veľmoži, t. j. šľachta, a najvyšší cirkevní hodnostári, t. j. klérus). V Španielsku zasadali prvé kortesy (špan. corte = rada) v Aragónsku (1163), Kastílii (okolo 1170) a Leóne (1188). Mali významný politický a zákonodarný vplyv, čo sa prejavovalo najmä vo finančnej oblasti (napr. pri hlasovaní o výške dávok určených pre panovníka, pri schvaľovaní daní, vyplácaní žoldnierov a pod.), najväčší rozmach zaznamenali v 13. – 14. stor. Po zjednotení Španielska (1469 – 1512) a nástupe absolutistickej vlády Habsburgovcov (od 1516 Karol V., od 1556 jeho syn Filip II.) začal od 2. polovice 16. stor. význam kortesov postupne upadať a ich vplyv zostal viac-menej regionálny. Situácia v jednotlivých historických územiach však bola odlišná, napr. v Kastílii ich reálny vplyv zanikol, v ostatných regiónoch si väčšinu kompetencií udržali až do roku 1716, keď ich moc obmedzil kráľ Filip V. Osobitný význam mali celošpanielske, tzv. Cádizské kortesy (Cortes de Cádiz), ktoré boli zvolané v septembri 1810 počas protinapoleonskej vojny za nezávislosť (1808 – 14; → napoleonské vojny) do Cádizu a ktoré v roku 1812 prijali prvú španielsku ústavu (zlikvidovala pozostatky feudálneho poriadku). Po návrate Ferdinanda VII. na trón (1814) však bola ústava zrušená a kortesy rozpustené (1832). V nasledujúcom období sa vyvíjali podobne ako iné európske parlamenty (viackrát boli rozpustené a opätovne zvolané, menili sa aj ich kompetencie a názov).

V období druhej španielskej republiky (1931 – 39) boli po voľbách a odstúpení kráľa Alfonza XIII. konštituované jednokomorové Republikové kortesy (Cortes Republicanas), ktoré sa ujali moci 14. 7. 1931. Po skončení španielskej občianskej vojny (1939) a víťazstve generála F. Franca y Bahamonde sa niekoľkokrát zišli v exile, naposledy v roku 1945. Počas Francovho diktátorského režimu boli v roku 1942 ustanovené Španielske kortesy (Cortes Españolas), ktoré boli zrušené v roku 1977. Na základe zákona z roku 1977 boli ako zákonodarný orgán (parlament) v Španielsku v roku 1977 konštituované dvojkomorové kortesy, od nadobudnutia účinnosti ústavy z roku 1978 nazývané Generálne kortesy (špan. Cortes Generales, aj Kortesy). Ako kortesy sa v súčasnosti naďalej označujú niektoré regionálne parlamenty (Aragónska, Kastílie-La Manche, Kastílie-Leónu, Valencie).

V Portugalsku sa kortesy prvýkrát zišli v roku 1211 v Coimbre za vlády Alfonza II., ktorý ich uznal za súčasť štátnej moci. Účasť meštianstva na nich je však neistá. Kortesy s úplným zastúpením všetkých troch stavov sa prvýkrát zišli v roku 1254 v Leirii počas panovania Alfonza III. Postupne upevňovali svoje postavenie, napr. v roku 1261 dosiahli, že dane sa nemôžu vyberať bez ich súhlasu. V tom období mali v porovnaní so Španielskom rozsiahlejšie politické a zákonodarné právomoci, o. i. právo schvaľovať nástupníctvo následníka trónu. Počas personálnej únie so Španielskom (1580 – 1640) ich vplyv výrazne upadol a aj po obnovení samostatného Portugalského kráľovstva boli ich kompetencie značne obmedzené. Posledné kortesy sa zišli v roku 1698, ich jedinou úlohou bolo potvrdiť infanta Joãa (neskorší Ján V. Krásny) ako nástupcu Petra II. V nasledujúcom období už portugalskí králi vládli absolutisticky. Význam kortesov vzrástol počas Národnej revolúcie v rokoch 1820 – 23, keď sa sformovali Generálne a mimoriadne kortesy portugalského národa (Cortes Gerais e Extraordinárias da Nação Portuguesa) ako volený parlament, ktorého cieľom bolo vypracovať liberálnu ústavu. Po jej schválení (1822) a nástupe vlády konštitučnej monarchie boli konštituované Generálne kortesy (Cortes Gerais) ako jednokomorový parlament, ktorý bol v roku 1826 pretvorený na dvojkomorový a po vzniku republiky (1910) rozpustený. Súčasný portugalský parlament sa nazýva Zhromaždenie republiky (Assembleia da República).