Körner, Theodor

Körner, Theodor, 24. 4. 1873 Újszőny, dnes Komárom, Maďarsko – 4. 1. 1957 Viedeň — rakúsky generál a politik. Absolvoval vojenské školy v meste Mährisch Weisskirchen (dnes Hranice, ČR) a vo Viedni, vojenskú kariéru nastúpil s hodnosťou poručíka (1894). Od 1899 slúžil v Záhrebe, od 1904 pôsobil na telegrafnom úrade rakúsko-uhorského generálneho štábu (Telegraphenbüro des Generalstabs) vo Viedni, 1908 – 10 slúžil ako štábny dôstojník v Mostare (Bosna a Hercegovina) a v Levoči, 1910 povýšený na majora. Počas 1. svetovej vojny pôsobil ako náčelník generálneho štábu na talianskom fronte (boje pri rieke Soča, tal. Isonzo, 1915 – 17). Po skončení vojny sa podieľal na reorganizácii rakúskej armády, 1924 ukončil vojenskú kariéru v hodnosti generála a stal sa členom Sociálnodemokratickej robotníckej strany Rakúska (Sozialdemokratische Arbeiterpartei Deutschösterreichs), za ktorú bol 1924 – 34 poslancom Bundesratu (od 1933 jeho predseda); podieľal sa na budovaní a vedení polovojenskej organizácie Republikánsky obranný zväz (Republikanischer Schutzbund). Po nástupe autoritatívneho režimu E. Dollfussa a nevydarenom povstaní ľavice vo februári 1934 bol uväznený a až koncom roka prepustený s podmienkou, že sa nebude venovať politickej činnosti. R. 1944 po nevydarenom pokuse o atentát na A. Hitlera bol krátko väznený gestapom, spojitosť s atentátnikmi (→ Hnutie 20. júla 1944) mu však dokázaná nebola. Po skončení 2. svetovej vojny bol 1945 – 51 starostom Viedne, 1951 – 57 spolkový prezident Rakúska. Počas jeho úradu bola 15. 5. 1955 vo Viedni so štyrmi bývalými spojeneckými veľmocami podpísaná Štátna zmluva o obnovení nezávislého a demokratického Rakúska, ktorou Rakúsko získalo úplnú samostatnosť a následne bol prijatý zákon o neutralite Rakúska a o jeho vstupe do OSN.