Kórejský polostrov

Kórejský polostrov, kórejsky Han-bando (v Kórejskej republike), Čoson-bando (v KĽDR), medzinárodný prepis Han-bando, Chosŏn-bando — polostrov vo východnej Ázii medzi Žltým morom na západe a Japonským morom na východe oddelený na juhu Kórejským prielivom od Japonska, s kontinentom spojený tzv. kórejským priesmykom (najužšia časť Kórey v strednej časti KĽDR medzi Západokórejským zálivom a Východokórejským zálivom, šírka do 160 km); dĺžka 600 km, šírka do 300 km, rozloha 150 000 km². Ležia na ňom štáty Kórejská republika a čiastočne Kórejská ľudovodemokratická republika.

Východné, málo členité pobrežie má hornatý ráz a spadá pomerne strmo k moru, západné, juhozápadné a južné, výrazne členité pobrežie je prevažne nížinné (na juhu typické riasové pobrežie s približne 3 500 ostrovmi), juhozápadne leží najväčší ostrov Kórey Čedžudo. Geologicky predstavuje polostrov relatívne stabilné územie bez výraznejších tektonických pohybov a aktívnych vulkánov, najstaršia časť patrí k prekambrickej Čínskej platforme (budovaná najmä kryštalickými bridlicami miestami prekrytými mladšími sedimentmi), na ktorej okrajoch vznikli v mladších geologických obdobiach rozsiahle pohoria. O predchádzajúcej vulkanickej aktivite svedčia horúce pramene rozšírené na celom území, počas roka sú občasné slabšie zemetrasenia. Povrch je väčšinou hornatý, najvyššie pohoria (so známkami pleistocénneho zaľadnenia) sú na severe (Puktebong, výšky do 1 452 m n. m.); pozdĺž východného pobrežia sa tiahne horský systém Tchäbäksanmäk (Východokórejské vrchy, najvyšší vrch Soraksan, 1 708 m n. m.), skladajúci sa z viacerých čiastkových pohorí (o. i. z Diamantových vrchov, maximálna výška 1 638 m n. m.) s bizarným reliéfom (skalné mestá, hlboké doliny s riekami, na ktorých sú pereje a vodopády); na juhu sú Juhokórejské vrchy (najvyšší vrch Čirisan, 1 915 m n. m.). Nížiny sa rozkladajú v západnej časti polostrova a pozdĺž väčších riek najmä na území Kórejskej republiky. Polostrov má mierne monzúnové podnebie s vplyvom tajfúnov, v južnej časti subtropické, východné pobrežie je pod vplyvom teplých morských prúdov. Priemerná teplota v januári je od -8 °C na severe do 2 °C na juhu, v júli okolo 25 °C, priemerný ročný úhrn zrážok od 610 mm v severných častiach vnútrozemia do 1 500 mm v pohoriach. Zrážky sú sústredené v období jún – september. Územie má početné krátke rieky, najdlhšia rieka je Naktonggang. Pôvodné lesné porasty sú zachované iba v pohoriach, na väčšine územia je poľnohospodársky využívaná pôda. Na polostrove sú rozsiahle zásoby nerastných surovín (čierne uhlie, zlato, striebro, zinok, meď, olovo, železo, grafit, magnezit, pyrit, fluorit, , kaolín a i.).