kordeliéri

kordeliéri, fr. cordeliers — v období Francúzskej revolúcie príslušníci revolučného politického klubu (Club des cordeliers) založeného 27. 4. 1790 pod názvom Spoločnosť práv človeka a občana (fr. Société des droits de l’homme et du citoyen). Schádzali sa v zrušenom františkánskom kláštore Couvent des cordeliers v Paríži (odtiaľ ich ľudové pomenovanie kordeliéri; fr. cordel = cingulum, t. j. šnúra, ktorou mali rehoľníci previazaný habit). K vedúcim osobnostiam patrili J.-P. Marat, C. Desmoulins, G. J. Danton a J. R. Hébert (od 1793). Tlačovým orgánom boli noviny Ami du peuple (Priateľ ľudu) vydávané J.-P. Maratom.

Kordeliéri spolu s jakobínmi predstavovali radikálne krídlo revolúcie (Hora). Jedným z ich cieľov bolo dohliadať na činnosť vlády (v písomnom styku používali symbol otvoreného oka). Mali dôležitý podiel na zvrhnutí monarchie, páde girondistov a odsúdení a poprave (21. 1. 1793) kráľa Ľudovíta XVI., podnietili vytvorenie revolučnej armády na zaistenie obrany Paríža a podieľali sa na zavedení kultu rozumu (namiesto náboženstva). V období jakobínskeho teroru sa rozdelili na krídla umiernených, tzv. zhovievavých (dantonisti), a radikálnych, tzv. zbesilých (hébertisti), pričom obidve boli v opozícii proti jakobínom (cieľom jedného bolo hrôzovládu ukončiť, druhého, naopak, radikalizovať). V roku 1794 (marec, apríl) boli hlavní predstavitelia obidvoch krídel popravení a klub kordeliérov sa rozpadol.