koraly

koraly [gr.], Anthozoa — podkmeň mechúrnikov z kmeňa pŕhlivce (Cnidaria; v starších zoologických a paleozoologických systémoch mal podkmeň koraly názov koralovce). Morské organizmy, koralové polypy žijúce v kolóniách alebo solitérne na morskom dne v tropických alebo v subtropických moriach. Rozdeľujú sa na koralové polypy nevytvárajúce kostru – aktínie (→ sasanky), a koralové polypy vytvárajúce kostru (skelet; aj skeletové koralové polypy). Rozlišuje sa vnútorná (mezogleárna; → mezoglea) kostra (endoskelet), ktorá vystužuje vnútro polypu a je tvorená skleritmi, a vonkajšia kostra (exoskelet), ktorá obaľuje telo polypu a je tvorená vápenatou (aragonitovou, CaCO₃) alebo organickou hmotou. Podľa stavby tela sa koraly rozdeľujú na 3 triedy: osemlúčovky (Octocorallia, osemlúčovce alebo osemlúčové koraly; vytvárajú kolónie s priemerom do 3 m; útesotvorné koraly), šesťlúčovky (Hexacorallia, šesťlúčovce alebo šesťlúčové koraly; fosílne aj recentné) a štvorlúčovky (Tetracorallia alebo štvorlúčové koraly; len fosílne).

Koralové polypy vytvárajúce vonkajšiu kostru žijú zvyčajne v skupinových kolóniách (bežne sa ako koraly označujú tieto živočíchy). Jednotlivé polypy majú valcovité alebo kužeľovité, 1 – 3 mm dlhé telo, v ktorého hornej časti sa nachádza ústny otvor obkolesený dutými pohyblivými ramenami (tentakulami; nachádzajú sa na nich pŕhlivé bunky – knidocyty), prechádzajúci do hltana a ďalej do brušnej dutiny pozdĺžne rozdelenej mäkkými priehradkami – mezentériami. V bazálnej časti tela sa nachádzajú nevysoké mäkké vrásy striedajúce sa s mezentériami, vystužené skeletovými vápenatými priehradkami – septami, ktoré sa tvoria v mezoglei. Bazálnou časťou tela (bazálnym diskom) sú koralové polypy prichytené na podklad. Pohyblivé ramená slúžia na prísun potravy a na obranu pred predátormi. Koraly sú zvyčajne oddeleného pohlavia, rozmnožujú sa nepohlavne (pučaním), pričom vznikajú mohutné trsy, i pohlavne – z oplodneného vajíčka sa vyliahne larva planula, ktorá sa pevne usadí na podklad, vylúči vápenatú dosku a zmení sa na polyp, ktorý vytvorí septá, ramená a vápenaté kostry. Ako podklad slúžia larvám i kostry už odumretých koralov, čím sa vytvárajú predpoklady na vznik koralových útesov. Koraly sa živia prevažne planktónom. Optimálne rastú v hĺbke 1 – 60 m, pri slanosti vody vyššej ako 27 – 28 ‰, priemernej teplote vyššej ako 20 °C a za podmienky nízkeho, ale permanentného prísunu potravy. Útesotvorné koraly žijú v kolóniách na morskom dne v plytkých, dobre presvetlených tropických a subtropických moriach v hĺbkach do 200 m v symbióze s jednobunkovými riasami (zooxantelami), ktoré žijú v ich bunkách. Riasy fotosyntézou produkujú organickú hmotu, ktorej časť spotrebujú riasy a zvyšok koraly. Symbióza s riasami sa predpokladá aj pri fosílnych druhoch, priame dôkazy však chýbajú (často sa však nachádzajú stopy po komenzalizme, súžití koralov a morských obrúčkavcov). Solitérne koraly, ktoré nežijú v symbióze s riasami, obývajú aj hlbšie zóny.

Koraly tvoria súčasť najstarších ekosystémov oceánov (výskyt od vrchného prekambria pred 650 mil. rokov až po súčasnosť), od prvohôr (paleozoika) sú veľmi rozšírenou skupinou morskej bioty. Sú to horninotvorné organizmy, ktoré významne prispievajú k viazaniu atmosférického oxidu uhličitého. Fosílne koraly majú veľký stratigrafický význam (sú dôležitými vedúcimi skamenelinami). Známych je asi 6 500 druhov koralov, ktoré sa navzájom líšia tvarom i sfarbením, k najznámejším patrí jasnočervený koral červený (Corallium rubrum) z radu vejárovníky (Gorgonarida), ktorý žije v Stredozemnom mori v hĺbkach 50 – 200 m a vytvára 20 – 40 cm vysoké trsy; najmä v minulosti sa hojne používal na výrobu šperkov.