Koralové more

Koralové more — okrajové polouzavreté more v západnej časti Tichého oceána ohraničené severovýchodným pobrežím Austrálie, Novou Guineou, ostrovom Birara, Šalamúnovými ostrovmi, súostrovím Vanuatu, Novou Kaledóniou a Ostrovom lorda Howa; na západe spojené Torresovým prielivom s Arafurským morom Indického oceána, na juhovýchode hraničí s Fidžijským morom, na juhu s Tasmanovým morom, na severe so Šalamúnovým morom; plocha 4,791 mil. km², stredná hĺbka 2 394 m, najväčšie hĺbky na severovýchodnom okraji v hlbokomorských priekopách, maximálna hĺbka pri ostrove Vanikoro (v ostrovnej skupine Santa Cruz), 9 174 m. Teplota vrchných vrstiev vody na juhu od 19 °C v auguste do 24 °C vo februári, na severe 27 – 28 °C počas celého roka. Salinita 34,5 – 35,5 ‰. V severnej časti doň od východu priteká teplý Južný rovníkový prúd, v západnej časti od severu teplý Východoaustrálsky prúd; výška prílivov 2 – 7 m. Väčšou riekou ústiacou do Koralového mora je Burdekin (Austrália). Významným prvkom Koralového mora je Veľká koralová bariéra, najväčšia sústava koralových útesov a ostrovčekov na svete tiahnuca sa popri pobreží Austrálie. Seizmicky aktívna oblasť. Hlavné prístavy: Cairns (Austrália), Port Moresby (Papua-Nová Guinea) a Nouméa (Nová Kaledónia). Počas 2. svetovej vojny sa v Koralovom mori odohrali významné námorné bitky medzi japonskou a americkou (spojeneckou) flotilou.