Köprülüovci

Popis ilustrácie

Köprülü Mehmed Paša

Popis ilustrácie

Nicolas de Larmessin: Köprülüzade Fazyl Ahmed Paša, mediryt, 1690

Popis ilustrácie

Nicolas de Larmessin: Köprülüzade Fazyl Mustafa Paša, 1690

Text hesla

Köprülüovci, tur. Köprülü — osmanský rod albánskeho pôvodu, ktorého členovia zohrávali významnú úlohu v dejinách Osmanskej ríše i novodobého Turecka. Pochádzalo z neho viacero veľkovezírov, ktorí v období veľkej politickej nestability (2. polovica 17. – začiatok 18. stor.) skoncentrovali moc v ríši do svojich rúk s cieľom nastoliť poriadok; toto obdobie sa preto označuje aj ako köprülüovská éra (Köprülüler Devri) alebo konsolidácia.

Meno rodu je odvodené od tureckého mesta Vezirköprü (75 km západne od mesta Samsun), v ktorom mal svoje sídlo zakladateľ rodu Köprülü Mehmed Paša (15. 9. 1575 stredné Albánsko – 31. 10. 1661 Edirne, pochovaný v Istanbule); podľa množstva popráv, ktoré nariadil, býva niekedy nazývaný aj Krvavý alebo Krvilačný. V mladom veku bol v rámci vyberania tzv. krvnej dane (devširme; → janičiari) násilne privedený do Istanbulu. Postupne vystriedal rôzne práce (napr. pomocník v kuchyni) a funkcie (komorník, pokladník, hlavný inšpektor cechov, náčelník polície), bol aj príslušníkom osmanskej jazdeckej jednotky sipáhiov. V rokoch 1634 – 35 zastával úrady sandžakbega Amasye, v roku 1644 beglerbega Trabzonu, 1647 Jágru (dnes Eger), 1648 Karamanu a 1650 Anatólie. V roku 1656 bol sultánom Mehmedom IV. vymenovaný za veľkovezíra a na základe dohody s ním disponoval neobmedzenými právomocami. Podľa dobových historikov bol schopným štátnikom, ktorý navrátil do Osmanskej ríše poriadok a prosperitu. Ústrednú moc upevnil reformami (o. i. zreorganizoval armádu a loďstvo) a tvrdým postupom proti odporcom a nepriateľom. V roku 1657 prelomil benátsku blokádu Dardanel, v rokoch 1658 – 59 krvavo potlačil povstania v Anatólii. Tvrdo zasiahol proti Sedmohradsku, ktoré bolo vazalom Osmanskej ríše, a proti jeho kniežaťu Jurajovi II. Rákocimu, ktorý sa usiloval o samostatnú politiku ohrozujúcu ústrednú osmanskú moc (1657 a 1658 ho dal zosadiť z trónu a 1658 spustošiť Sedmohradsko).

V jeho politike úspešne pokračoval jeho najstarší syn Köprülüzade Fazyl Ahmed Paša (tur. Fazıl Ahmed; 1635 Vezirköprü – 3. 11. 1676 usadlosť Kara Biber neďaleko Edirne, pochovaný v Istanbule); meno Köprülüzade nie je priezvisko, v turečtine znamená potomok Köprülüovcov. Študoval v Istanbule a vďaka otcovmu vplyvu bol ako šestnásťročný vymenovaný za člena učiteľského zboru (müderris) jednej zo siedmich najprestížnejších madrás v Istanbule, neskôr bol jedným z jej popredných učiteľov (baş müderris). V roku 1657 bol na otcovu žiadosť vymenovaný za beglerbega Erzurumu s titulom vezír, 1658 bol vyslaný do Damasku, kde získal verejné uznanie zrušením dvoch nepopulárnych daní a zlikvidovaním skupín miestnych banditov, 1661 bol vymenovaný za beglerbega Aleppa (dnes Halab) a zároveň povolaný do Istanbulu ako zástupca veľkovezíra. Po otcovej smrti (1661) sa stal veľkovezírom. Podnikol niekoľko vojenských výprav. V roku 1663 počas výpravy proti Habsburgovcom osmanská armáda pod jeho vedením obsadila strategickú pevnosť Nové Zámky a vyrabovala oblasť Ponitria. V lete 1664 po prehre v bitke pri Svätogotthardskom priesmyku uzavrel s Habsburgovcami Vašvársky mier. V roku 1669 dobyl Benátčanmi ovládanú strategickú pevnosť Iraklio (tal. Candia) na Kréte, čím ukončil turecko-benátsku vojnu. Počas štvrtej turecko-poľskej vojny (1672 – 76; → turecké vojny), ktorej sa zúčastnil po boku sultána Mehmeda IV., dobyl v roku 1672 pevnosť Kamenec Podolský (dnes Kamianec-Podiľskyj, Ukrajina); 18. 10. 1672 bola v dnešnom ukrajinskom meste Bučač uzatvorená mierová dohoda s poľským kráľom Michalom Korybutom Wiśniowieckym, na základe ktorej sa Poľsko v prospech Osmanskej ríše vzdalo oblasti Podolia. Pretože poľský snem túto dohodu odmietol ratifikovať, pokračoval vo vojenských ťaženiach proti Poľsku (1673 a 1674), ktoré boli ukončené podpísaním dohody v dnešnom ukrajinskom meste Žuravno (17. 10. 1676). Po jeho smrti sa veľkovezírom stal Kara Mustafa Paša z Merzifonu (1676 – 83), ktorý sa ako adoptovaný syn Köprülüa Mehmeda Pašu zahŕňa do rodu Köprülüovcov.

Ďalší syn Köprülüa Mehmeda Pašu a mladší brat Köprülüzadeho Fazyla Ahmeda Pašu Köprülüzade Fazyl Mustafa Paša (Fazıl Mustafa; 1637 Vezirköprü – 19. 8. 1691 pri Slankameni, dnes Stari Slankamen, Srbsko) študoval spolu s bratom v Istanbule, v roku 1659 sa stal členom sultánovej stráže (mal hodnosť müteferrika) a 1669 sa zúčastnil obliehania Iraklia. Od roku 1680 zastával rôzne funkcie (o. i. 1687 správca Istanbulu). Zohral významnú úlohu pri zosadení sultána Mehmeda IV. (1687). V roku 1689 ho Mehmedov nástupca, sultán Sülejman II. (*1642, †1691, vládol od 1687), vymenoval za veľkovezíra. Hneď po nástupe do funkcie sa pokúsil obnoviť morálku a disciplínu osmanských jednotiek, začal s reformou elitných janičiarskych zborov a palácovej jazdy, zaviedol novú vojenskú výstroj a taktiku. Zároveň zrušil niektoré špeciálne novozavedené dane, ktoré poburovali kresťanské obyvateľstvo Rumélie. V roku 1690 sa mu podarilo od Habsburgovcov dobyť naspäť Niš, Smederevo a Belehrad. Zahynul v bitke pri Slankameni.

K ďalším významným veľkovezírom z rodu Köprülüovcov patrili synovec Köprülüa Mehmeda Pašu Hüseyin Paša (Amdžazade Köprülü Hüseyin Paša, tur. Amcazade), ďalej najstarší syn veľkovezíra Köprülüzadeho Fazyla Mustafu Pašu Köprülüzade Numan Paša (1670 Istanbul – 6. 1. 1719 Iraklio), v roku 1701 beglerbeg Erzurumu, 1702 beglerbeg Anatólie a počas vlády sultána Ahmeda III. nakrátko veľkovezír (1710), ktorý po porážke švédskej armády v bitke pri Poltave (8. 7. 1709) poskytol azyl švédskemu kráľovi Karolovi XII., a Köprülüzade Abdullah Paša (1684 – 1735), jeden z veliteľov osmanských vojsk počas vojen s Perziou.

Zverejnené 23. januára 2024.

Köprülüovci [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-04-21 ]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kopruluovci