Kopelent, Marek

Kopelent, Marek, 28. 4. 1932 Praha – 12. 3. 2023 tamže — český skladateľ, významný predstaviteľ českej skladateľskej avantgardy.

V rokoch 1951 – 55 študoval kompozíciu na AMU v Prahe u Jaroslava Řídkeho. V rokoch 1956 – 71 pracoval ako odborný redaktor – špecialista na súčasnú hudbu vo vydavateľstvách Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění a Státní hudební vydavatelství i v gramofónovej firme Supraphon. V rokoch 1965 – 73 pôsobil ako umelecký vedúci súboru Musica viva pragensis, medzitým v roku 1969 získal štipendijný pobyt v západnom Berlíne, po návrate do vlasti v období normalizácie (1971) bol však z politických príčin prepustený zo zamestnania, nesmel sa podieľať na kultúrnom živote a jeho tvorba nebola uvádzaná (1976 – 91 pracoval ako korepetítor). V tomto období bola jeho tvorba prezentovaná najmä v zahraničí na významných hudobných festivaloch (Varšavská jeseň, 1964, 1981; Donaueschinger Musiktage, 1966, 1968; Musikprotokol Graz, 1971; Wittener Tage für neue Kammermusik, 1973, 1974, 1975, 1980; International Orgelwoche Nürnberg – Musica Sacra, 1973), viackrát mu bolo ponúknuté členstvo v porotách medzinárodných skladateľských súťaží (Rio de Janeiro, 1970; Biennale de Paris, 1971), na ktorých sa však nemohol zúčastniť. Jeho diela sa začali v bývalom Československu uvádzať až v 80. rokoch 20. stor., a najmä po roku 1989. V rokoch 1990 – 93 bol predsedom Českej sekcie Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu (ISCM), súčasne od roku 1990 predsedom skladateľského združenia Ateliér 90 a pedagógom na AMU (1991 profesor).

Vo svojej tvorbe spočiatku vychádzal z romanticko-lyrického hudobného myslenia, od roku 1959 po štúdiu a analýze druhej viedenskej školy a tzv. novej hudby i európskej a svetovej avantgardy 50. rokov 20. stor. využíval nové, progresívne výrazové prostriedky a podnety, čo mu umožnilo experimentovať v oblasti hudobného výrazu, zákonitostí tektoniky, organizácie hudobného materiálu, nových zvukov a harmonických kombinácií, ako aj vzťahov formy a obsahu. V jeho tvorbe má dominantné postavenie komorná hudba, v ktorej využíva originálne, často až bizarné nástrojové a hlasové kombinácie: napr. päť sláčikových kvartet (1954 – 80), Nénie s flétnou za zemřelou Hanu Hlavsovou (1960 – 61), Canto intimo pre flautu a vibrafón (1963), Hudba pro 5 pre hoboj, klarinet, fagot, violu a klavír (1964), Pocta Vladimíru Holanovi pre noneto (1965), Bludný hlas pre herečku, komorný súbor, magnetofónový pás, film a svetlo (1969), Musique piquante pre husle a cimbal (1971), Intimissimo, hudba a báseň pre komorný súbor a magnetofónový pás (1971), Rondo. Před příchodem roztomilých katů aneb Trojí klanění naději pre 5 hráčov na bicích nástrojoch (1973). Vrchol jeho tvorby predstavujú kantátové a oratórne skladby, napr. Laudatio pacis na slová J. A. Komenského (spoločne s Paulom-Heinzom Dittrichom a so Sofiou Asgatovnou Gubajdulinovou; 1975) a De passione Sancti Adalberti Martyris pre recitátora, miešaný zbor a orchester na latinský text staročeskej legendy (1981). Viaceré jeho diela boli nahrané na hudobné nosiče. Bol nositeľom francúzskeho Radu umenia a literatúry (Ordre des arts et des lettres) v hodnosti chevalier (1991), českej ceny Classic (1999) a nemeckej Herderovej ceny (2001).