Konzulát

Konzulát [lat.] — prvé obdobie vlády Napoleona I. Bonaparta vo Francúzsku (1799 – 1804), začiatok napoleonskej éry; názov odvodený od vládneho orgánu v tomto období zloženého z troch konzulov. Začalo sa odstránením vlády Direktória štátnym prevratom 18. brumaira VIII. roka (9. 11. 1799), po ktorom sa dal Napoleon vymenovať Radou päťsto a Radou starších za prvého z troch konzulov (zvyšní dvaja, od decembra 1799 J.-J. R. de Cambacérès a Ch. F. Lebrun, mali len poradnú funkciu) s takmer neobmedzenou právomocou. Podľa novej ústavy prijatej 22. 12. 1799 bola všetka výkonná moc koncentrovaná v rukách prvého konzula; zákonodarnú moc mali Štátna rada, tribunál, Senát a zákonodarný zbor.

Vnútorná i zahraničná politika boli zamerané na udržanie a rozšírenie výdobytkov revolúcie. Napoleon ako prvý konzul viedol víťazné vojenské ťaženia, s Rakúskom podpísal v roku 1801 mier v Lunéville, ktorý ukončil jeho úspešné talianske výboje a pre Francúzsko znamenal získanie kontroly nad prevažnou časťou Itálie, súčasne porazené Rakúsko muselo uznať aj jeho nároky vo Svätej rímskej ríši nemeckého národa (územia na západ od Rýna). Podľa mierovej zmluvy so Spojeným kráľovstvom (uzatvorená 1802 v Amiense) mali byť Francúzsku vrátené všetky kolónie obsadené počas koaličných vojen (→ francúzske protikoaličné vojny), jej podmienky však neboli dodržané a v roku 1803 vstúpili Briti znova do vojny proti Francúzsku (v tom istom roku Napoleon predal Španielmi odstúpenú kolóniu Louisiana USA). Napoleon si podporu cirkvi zabezpečil v roku 1801 uzavretím konkordátu s Apoštolskou stolicou (pápež Pius VII.). Úspechy a obrovská popularita mu umožnili vyhlásiť sa v roku 1802 za doživotného konzula (potvrdené plebiscitom). V tom istom roku založil rad Čestnej légie a povolil návrat emigrantov. Zreorganizoval štátnu správu, miestna volená samospráva bola nahradená prefektmi, ktorých vymenoval minister vnútra. Zabezpečil finančnú stabilitu štátu, založil štátnu banku (Banque de France, 1800) a zaviedol novú menu – frank. Zreorganizoval zákonodarstvo a vydaním občianskeho zákonníka Code civil (1804) položil základ moderného chápania práva (rovnosť ľudí pred zákonom). Prostredníctvom ľudového hlasovania sa dal 18. 5. 1804 vyhlásiť Senátom za dedičného cisára (korunovácia 2. 12. 1804), čím sa Francúzsko stalo dočasne opäť monarchiou.