Konyjský sultanát
Konyjský sultanát, aj Ikonijský sultanát, Rúmsky sultanát — historický štátny útvar (1077 – 1307 alebo 1308) v Anatólii.
Založil ho vojenský veliteľ Sülejman (†1086, vládol od 1077), ktorý pochádzal z rodiny seldžuckého sultána Malikšáha a po obsadení území v Anatólii v okolí İzniku sa vyhlásil za vládcu nezávislého od Seldžuckej ríše, čím v Anatólii vznikla vetva Seldžukovcov z Rúmu (v arabskej literatúre prídomok z Rúmu, al-Rúm znamenal: občan Byzantskej, t. j. Východorímskej ríše, resp. obyvateľ ňou ovládanej oblasti Malej Ázie). Prijal titul emira, neskôr sultána. Pôvodne (1075) sa usadil v İzniku, odtiaľ podnikal vojenské výpravy proti Byzancii a lokálnym dynastiám. Po dobytí İzniku križiakmi (1097) bolo sídelné mesto sultanátu presunuté do Konye. Definitívnou porážkou súperiacej lokálnej dynastie Danišmendovcov (1174) Kiličom Arslanom II. (†1192, vládol od 1156) a pričlenením ich územia, ako aj víťazstvom nad byzantským vojskom pri Myriokefalone (1176) sa stal sultanát hlavnou mocnosťou v regióne a Anatólia sa začala v Európe nazývať Turecko (Turkia). Obdobie najväčšieho územného rozmachu nastalo počas vlády Izzeddina Kajkávúsa I. (†1220, vládol od 1211) a jeho brata Aláeddina Kajkubáda I. (†1237, vládol od 1220), ktorí dobyli prístav Sinop pri Čiernom mori (1214) a strategické mesto Alanya pri Stredozemnom mori (1220). Územie Konyjského sultanátu siahalo od Eufratu po Egejské more (okrem Trapezuntského cisárstva a Kilikie, ktoré však boli prinútené platiť tribút a uznať vazalský status). Sultanát po neúspešnej bitke s Mongolmi (1243), ktorí sa ho pokúšali ovládnuť, postupne strácal svoje postavenie a v roku 1307 sa rozpadol na drobné kniežatstvá, z ktorých kniežatstvo Osmana I. sa stalo základom Osmanskej ríše.