kontinentálny kongres

kontinentálny kongres — orgán vytvorený zástupcami britských presídleneckých kolónií v Severnej Amerike (amerických kolónií), rokujúci o spoločnom postupe proti koloniálnym úradom a metropole (Veľkej Británii) bezprostredne pred vypuknutím Americkej revolúcie.

Prvý kontinentálny kongres zasadal 5. 9. – 26. 10. 1774 vo Philadephii, je pokladaný za prvú neoficiálnu americkú vládu. Na jeho zasadnutí sa zišlo 56 zástupcov dvanástich amerických kolónií, ktorí si za svojho predsedu zvolili Peytona Randolpha (*1721, †1775) z Virgínie. Kongres odmietol britskú koloniálnu politiku (vyjadrením odporu bol už 1773 tzv. bostonský čajový večierok), rozpustenie koloniálnych snemov, prax admiralitných súdov, umiestnenie pravidelnej armády v koloniálnych mestách v čase mieru a i. (sťažnosti sa stali súčasťou dokumentu adresovaného kráľovi a britskému i americkému ľudu). Pod vedením S. Adamsa, J. Adamsa, G. Washingtona. P. Henryho a R. H. Leeho boli prijaté uznesenia vyzývajúce na odpor proti daňovej a colnej politike londýnskej vlády, odhlasované hospodárske sankcie proti Veľkej Británii a zrušenie obchodu s ňou, bola odsúhlasená rezolúcia o tajnom vojenskom výcviku občanov i o vytváraní ozbrojených milícií. Predstavitelia Prvého kontinentálneho kongresu však neboli jednotní v otázke budúceho smerovania politiky amerických kolónií (urovnanie vzťahov s Veľkou Britániou alebo boj o nezávislosť). Zmierenie s Veľkou Britániou však už nebolo možné, začala sa organizovať domobrana a dochádzalo k zrážkam s britskou armádou (v marci 1775 nepokoje v Lexingtone a Concorde).

Druhý kontinentálny kongres zasadal 10. 5. 1775 vo Philadelphii, za predsedu bol zvolený J. Hancock. Kongres fakticky prevzal úlohu revolučnej vlády a začal prípravy na vojnu. Vyhlásením z 15. 5. 1775 uviedol kolónie do stavu vojenskej pohotovosti a vyzval k vytvoreniu nových ozbrojených jednotiek, čím položil základ vzniku Kontinentálnej armády, na ktorej čelo bol postavený G. Washington. V septembri 1775 sa k práci kongresu pripojila aj delegácia Georgie, a tým sa tento orgán stal zástupcom všetkých trinástich britských kolónií na území dnešných USA. Dňa 4. 7. 1776 prijal kongres najradikálnejší dokument tých čias, Deklaráciu nezávislosti USA (Declaration of Independence). Kontinentálny kongres predstavoval aj počas vojny najvyšší orgán nového štátu a na základe prvej americkej ústavy, Článkov konfederácie (The Articles of Confederation, 15. 11. 1777), sa stal stálym orgánom (odvtedy nazývaný aj Konfederačný kongres) a až do ratifikácie novej ústavy a ustanovenia úradu prezidenta (1789) vykonával funkciu vlády USA.