kontinentálna blokáda

Text hesla

kontinentálna blokáda, kontinentálny systém — systém politických a ekonomických opatrení zameraných na hospodársku blokádu Spojeného kráľovstva uplatňovaný v rokoch 1806 – 14 napoleonským Francúzskom. Vyhlásený dekrétom Napoleona I. Bonaparta, ktorý bol vydaný 21. 11. 1806 v Berlíne (sčasti ako reakcia na britskú námornú blokádu francúzskych prístavov od 16. 5. 1806) a ktorým sa zakazovali obchodné, poštové a i. styky so Spojeným kráľovstvom a s jeho kolóniami s cieľom dosiahnuť jeho hospodársky kolaps. Hospodárska blokáda sa mala stať novým nástrojom Napoleonovej protibritskej politiky (s cieľom nahradiť britskú hegemóniu francúzskou na kontinente i na mori), keďže po námornej bitke pri Trafalgare v roku 1805, v ktorej bolo spojené loďstvo Francúzska a Španielska porazené britským Kráľovským loďstvom, bol plán francúzskej invázie na Britské ostrovy zmarený. Systém kontinentálnej blokády bol zavedený nielen vo Francúzsku, ale aj vo všetkých krajinách, ktoré Napoleonovi podliehali ako vazali alebo ako nerovní spojenci. Po Tylžskom mieri (1807) boli ku kontinentálnej blokáde donútené pristúpiť aj Prusko a Rusko, čím bola do systému zapojená takmer celá Európa.

Napriek všetkým snahám však k hermetickému uzatvoreniu európskeho kontinentu nedošlo, kontinentálna blokáda nebola uplatňovaná dôsledne, čím strácala svoj význam a nepriniesla očakávané výsledky. Pre britskú ekonomiku sa výrazne podpornými faktormi stali napr. rozvoj výroby a technický pokrok v dôsledku priemyselnej revolúcie i značný vzostup obchodu s oblasťami nepostihnutými kontinentálnou blokádou (Ázia, Afrika, Blízky východ, Latinská Amerika), ako aj neschopnosť francúzskeho priemyslu celkom zabezpečiť potreby európskeho trhu (nižšia technická úroveň, nedostatok surovín, dopravné ťažkosti). V dôsledku negatívneho vplyvu blokády na ekonomiky viacerých európskych krajín sa množili podvody a pašovanie (nezákonne zbohatlo mnoho vplyvných ľudí), ktoré boli síce prísne trestané, na druhej strane však boli tolerované s tichým súhlasom väčšiny monarchov. Napoleon v záujme svojej krajiny napr. povolil dovoz malého množstva britského tovaru, francúzsky dovozca však musel vyviezť späť do Spojeného kráľovstva tovar minimálne rovnakej hodnoty (tzv. licencie). Kontinentálna blokáda mala aj nepredvídateľne pozitívny vplyv na ekonomiku niektorých krajín, v ktorých ochranársky, resp. protekcionársky systém povzbudil vlastnú výrobu a podnietil rozvoj manufaktúr i niektorých odvetví (napr. v Rakúsku alebo v Prusku). Rusku však dodržiavanie kontinentálnej blokády spôsobovalo ťažké finančné straty, ktoré slabé ruské hospodárstvo nedokázalo nahradiť, čo donútilo cára Alexandra I. Pavloviča blokádu ignorovať. Vydal nové colné nariadenia (31. 12. 1810), ktoré zvýhodňovali anglický tovar dovážaný neutrálnymi loďami po mori na úkor francúzskeho tovaru dovážaného po súši. Dôsledkom bolo ochladnutie vzťahov medzi Francúzskom a Ruskom, čo nakoniec v roku 1812 vyústilo do Napoleonovho ťaženia do Ruska, ktoré sa však pre neho skončilo katastrofálnym neúspechom (→ napoleonské vojny). Kontinentálna blokáda bola (formálne) ukončená 4. 4. 1814 výnosom francúzskej dočasnej vlády.

Zverejnené 12. februára 2022.

Kontinentálna blokáda [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-06]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kontinentalna-blokada