kontakion

kontakion [gr.], genitív kontakia, cirkevnoslovansky kondak — v liturgii cirkví byzantského obradu (pravoslávnych a gréckokatolíckych) typ polystrofického liturgického hymnu viazaného na určitý cirkevný sviatok (vyjadrený je v názve kontakia). Skladá sa z predhovoru (gr. kukulion alebo prooimion) a z 18 – 30 strof (prvá, vzorová strofa – hirmos, novogr. irmos, starogr. heirmos, a ďalšie strofy – oikoi; prvé hlásky strof zvyknú tvoriť akrostich) prednášaných melizmatickým spôsobom sólovo kanonarchom a z opakujúceho sa zborového refrénu (gr. efymnion).

Kontakion má exegeticko-homiletický obsah. Vznikol v Sýrii v 6. stor., jeho iniciátorom bol Roman Sladkopevec (Rómanos Melódos), ktorému sa pripisuje autorstvo najznámejšieho kontakia Akathistos. Texty slovanských kontakií (kondakov) s hudobnou notáciou alebo bez nej viažuce sa k určitým liturgickým cyklom sú obsiahnuté v liturgických knihách kondakároch. V súčasnej bohoslužbe byzantského obradu sa uplatňujú iba časti kontakií – predhovor v eucharistickej liturgii pred evanjeliom a predhovor s hirmom počas rannej neeucharistickej bohoslužby (utierne; → hodinky) po 6. piesni kánonu, a to podľa sledu osemhlasníka (→ oktoich) a cirkevného kalendára.