Konštantín XI. Palaiologos

Konštantín XI. Palaiologos, 8. 2. 1405 Konštantínopol, dnes Istanbul – 29. 5. 1453 tamže — posledný byzantský cisár (od 1449), syn Manuela II. Palaiologa, posledný predstaviteľ palaiologovskej dynastie.

V roku 1428 sa spolu s bratmi Tomášom a Teodorom II. Palaiologom stal spoluvládcom Morejského despotátu na Peloponéze. Jeho pokus o rozšírenie územia despotátu (1429 dobyl Patras) zastavila expanzia osmanských Turkov. Na obranu proti nim dal v roku 1444 obnoviť obranný múr (Hexamilion) cez Korintskú šiju, ktorý však Turci v roku 1446 prekonali. Po smrti svojho bezdetného brata Jána VIII. Palaiologa (1448) zdedil (s podporou sultána Murada II.) jeho cisársku hodnosť a 6. januára 1449 bol korunovaný v meste Mistra na Peloponéze. Usiloval sa o zorganizovanie obrany Konštantínopola, ktorý bol ohrozovaný Turkami na čele s novým sultánom Mehmedom II. Fatihom (aj Mehmed II. Dobyvateľ). Výzvy o pomoc adresované západným panovníkom sa však napriek vyhláseniu cirkevnej únie východnej a západnej cirkvi (12. decembra 1452; ako potvrdenie florentskej únie) minuli účinku. V apríli 1453 obľahla turecká armáda Konštantínopol a 29. mája ho dobyla. Konštantín XI. Palaiologos odmietol sultánovu ponuku na kapituláciu a zahynul počas záverečného útoku na mesto; jeho telo sa nenašlo. Nezanechal žiadnych potomkov a dobytím Konštantínopola sa začal proces zániku Byzantskej ríše.