Konštantín V. Kopronymos

Text hesla

Konštantín V. Kopronymos, 718 Konštantínopol, dnes Istanbul – 14. 9. 775 — byzantský cisár (od 741), syn Leva III. Sýrskeho, od roku 720 jeho formálny spolucisár. V roku 732 sa oženil s dcérou chazarského kagana, ktorá po krste prijala meno Irena (†750; prvá nebyzantská cisárovná na tróne).

Po otcovej smrti ho dočasne zbavil trónu uzurpátor Artabasdos (*okolo 690, †po 743). V novembri 743 sa však vrátil na trón a ešte horlivejšie pokračoval v obrazoboreckej línii svojho otca (→ ikonoklazmus). Bojoval nielen proti uctievaniu sv. obrazov, ale aj proti kultu svätcov. V roku 754 zvolal do konštantínopolského predmestia Hiereia (dnes Fenerbahçe, mestská časť Istanbulu) tzv. obrazoboreckú synodu, ktorá odsúdila uctievanie ikon. Od tohto obdobia zvýšil cisár prenasledovanie ikonofilov (ikonodulov) predovšetkým z radov ortodoxného mníšstva. Známym sa stal svojimi teologickými spismi proti prívržencom uctievania sv. obrazov, ktoré sa však zachovali len vo fragmentoch, ako aj právnou príručkou Ekloga, ktorú vydal v roku 726 spolu s otcom. Pre odpor k ikonám si neskôr vyslúžil hanlivé označenia Kaballinos (gr. koniar) a Kopronymos (gr. kopros = lajno).

Prudký pokles obyvateľstva v Konštantínopole po morovej epidémii v roku 747 sa usiloval vyrovnať organizovaným presídlením obyvateľov z rôznych častí Grécka do hlavného mesta. V zahraničnej politike nadviazal na vojenské úspechy svojho otca v boji proti Arabom, keď v Malej Ázii získal naspäť mestá Germanikeia (dnes Kahramanmaraş), Theodosiupolis (dnes Erzurum) a Melitene (dnes Malatya). V období 756 – 775 viedol viacero vojenských výprav proti Bulharom, počas poslednej zomrel. Pochovaný bol v Chráme sv. apoštolov v Konštantínopole (nezachoval sa), po obnovení kultu obrazov (koncom 8. stor.) boli v 9. stor. jeho telesné pozostatky z hrobky odstránené a hodené do mora.

Text hesla

Konštantín V. Kopronymos, 718 Konštantínopol, dnes Istanbul – 14. 9. 775 — byzantský cisár (od 741), syn Leva III. Sýrskeho, od roku 720 jeho formálny spolucisár. V roku 732 sa oženil s dcérou chazarského kagana, ktorá po krste prijala meno Irena (†750; prvá nebyzantská cisárovná na tróne).

Po otcovej smrti ho dočasne zbavil trónu uzurpátor Artabasdos (*okolo 690, †po 743). V novembri 743 sa však vrátil na trón a ešte horlivejšie pokračoval v obrazoboreckej línii svojho otca (→ ikonoklazmus). Bojoval nielen proti uctievaniu sv. obrazov, ale aj proti kultu svätcov. V roku 754 zvolal do konštantínopolského predmestia Hiereia (dnes Fenerbahçe, mestská časť Istanbulu) tzv. obrazoboreckú synodu, ktorá odsúdila uctievanie ikon. Od tohto obdobia zvýšil cisár prenasledovanie ikonofilov (ikonodulov) predovšetkým z radov ortodoxného mníšstva. Známym sa stal svojimi teologickými spismi proti prívržencom uctievania sv. obrazov, ktoré sa však zachovali len vo fragmentoch, ako aj právnou príručkou Ekloga, ktorú vydal v roku 726 spolu s otcom. Pre odpor k ikonám si neskôr vyslúžil hanlivé označenia Kaballinos (gr. koniar) a Kopronymos (gr. kopros = lajno).

Prudký pokles obyvateľstva v Konštantínopole po morovej epidémii v roku 747 sa usiloval vyrovnať organizovaným presídlením obyvateľov z rôznych častí Grécka do hlavného mesta. V zahraničnej politike nadviazal na vojenské úspechy svojho otca v boji proti Arabom, keď v Malej Ázii získal naspäť mestá Germanikeia (dnes Kahramanmaraş), Theodosiupolis (dnes Erzurum) a Melitene (dnes Malatya). V období 756 – 775 viedol viacero vojenských výprav proti Bulharom, počas poslednej zomrel. Pochovaný bol v Chráme sv. apoštolov v Konštantínopole (nezachoval sa), po obnovení kultu obrazov (koncom 8. stor.) boli v 9. stor. jeho telesné pozostatky z hrobky odstránené a hodené do mora.

Zverejnené 20. júna 2022.

Konštantín V. Kopronymos [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-07-05]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/konstantin-v-kopronymos