Konštantín Preslavský

Konštantín Preslavský, aj Konštantín Bulharský, Konštantín Presbyter, Konstantin Preslavski, poovica. 9. stor. – po 907 — veľkomoravský a bulharský stredoveký teológ, biskup, misionár, spisovateľ a prekladateľ z gréčtiny. O jeho živote sa zachovalo málo údajov. Bol žiakom, neskôr blízkym spolupracovníkom Metoda na Veľkej Morave, po ktorého smrti (885) bol prenasledovaný. Pravdepodobne bol predaný do otroctva, neskôr vykúpený na trhu s otrokmi v Benátkach a odvezený do Konštantínopola, odtiaľ na pozvanie kniežaťa Borisa I. prišiel do Bulharska. Pôsobil v Preslave (dnes archeologická lokalita asi 2 km južne od mesta Veliki Preslav), spočiatku pracoval pod vedením Nauma Ochridského, neskôr sa stal vedúcou osobnosťou preslavskej literárnej školy. Začiatkom 10. stor. (najneskôr 906) bol vysvätený za biskupa, patril k horlivým šíriteľom kresťanského učenia.

Bol jedným zo zakladateľov starobulharskej, resp. staroslovienskej hymnickej poézie, orátorskej prózy a kazateľskej tradície. Pripisuje sa mu aj spoluautorstvo druhého slovanského písma – cyriliky (→ cyrilské písmo). Okolo rokov 893 – 894 zostavil kazateľský zborník Poučné evanjelium (Učitelno evangelie) predstavujúci prvú systematickú prácu tohto druhu v dejinách slovanských cirkví, v ktorom do 51 kázní (prevažne kompilačného charakteru) sústredil evanjeliové čítania na všetky nedele cirkevného roka (od Veľkej noci po Kvetnú nedeľu). Zborník má poetický a prozaický predslov. Úvodný hymnický alfabetický akrostich Abecedná modlitba (Azbučna molitva; pre jeho podobnosť s Proglasom bolo aj autorstvo Proglasu niektorými bádateľmi pripisované Konštantínovi Preslavskému, v súčasnosti ho však väčšina slavistov jednoznačne pripisuje Cyrilovi – Konštantínovi) je intímnym vyznaním sa Bohu i prosbou o pomoc pri sprostredkovaní duchovného slova v slovanskom jazyku, prozaický predslov obsahuje informácie o okolnostiach vzniku diela (autor uvádza, že ho vytvoril na podnet Nauma Ochridského). Súčasťou zborníka je preklad pôvodného textu Výkladu cirkevného poriadku a bohoslužieb (Skazanie crăkovnoe) konštantínopolského patriarchu Germana I., ktorý vysvetľuje symbolický zmysel pravoslávnej liturgie, ako aj Letopis (Istorikii), ktorý je prvým kronikárskym záznamom v slovanskom jazyku (obsahuje stručné, chronologicky zoradené údaje o panovníkoch a udalostiach od stvorenia sveta do 894). V roku 906 už ako preslavský biskup na podnet bulharského cára Simeona I. Veľkého preložil do bulharčiny filozoficko-polemické traktáty biskupa Atanáza Reči proti ariánom (Orationes contra Arianos) na obranu viery proti arianizmu (Četiri slova protiv arianite). Diela Konštantína Preslavského sa zachovali iba v odpisoch z 12. a 13. stor., jeho tvorba patrí k jadru tzv. zlatého veku bulharskej literatúry.