Konštantín IV.

Konštantín IV., okolo 650 – asi 10. 7. 685 Konštantínopol, dnes Istanbul — byzantský cisár (od 668), syn Constanta II. Pógónata, otec Justiniána II. Rinotméta. V roku 654 bol vyhlásený za Constantovho spolucisára, 659 boli za spolucisárov vyhlásení aj jeho bratia Herakleios a Tiberios, s ktorými dlhodobo vládol aj po Constantovom zavraždení (668), keď sa stal cisárom. V roku 681 ich však na základe obvinení zo sprisahania nechal zmrzačiť a zosadiť z trónu, čím zabezpečil nástupníctvo synovi Justiniánovi.

Počas svojej vlády musel čeliť najmä hrozbe Arabov, ktorí sa v rokoch 674 – 678 pokúšali v sérii námorných bitiek ovládnuť Konštantínopol (pravdepodobne 678 Byzatínci prvýkrát použili proti nim tzv. grécky oheň, kvapalinu horiacu aj na vodnej hladine). Konečné víťazstvo Byzancie upevnilo slabnúcu pozíciu ríše a na 30 rokov jej zabezpečilo výhodný mier s umajjovským kalifátom. V Itálii sa však musel cisár zmieriť s novými územnými ziskmi Longobardov, ktorým sa podarilo dobyť Brindisi a Tarent. Rovnako neúspešný bol aj na Balkáne, kde v roku 681 musel akceptovať usadenie sa Bulharov pod vedením chána Asparucha na niekdajších byzantských územiach. V dôsledku tohto tlaku vytvoril cisár v Trácii novú militarizovanú provinciu (thému). V roku 680 zvolal 3. konštantínopolský (6. ekumenický) koncil, ktorý odsúdil monoteletizmus.