konsolidácia

konsolidácia [lat.] —

1. ustálenie, upevnenie, urovnanie, uvedenie do poriadku, do stabilného stavu, napr. konsolidácia podniku, hospodárstva (po krízovej a ekonomickej nestabilite a neistote nastolenie jeho rovnovážnejšieho stavu), konsolidácia vzťahov;

2. splynutie, zjednotenie, združovanie;

a) dopr., ekon. zoskupenie (sústredenie) nákladu, zásielok a pod. menšieho objemu a hmotnosti od rôznych odosielateľov v mieste príjmu (nakládky) a ich následná preprava na miesto určenia ako jedného konsolidovaného nákladu. Umožňuje to naplniť kapacitu dopravného prostriedku alebo kontajnera a dosiahnuť nižšie prepravné ceny; → konsolidátor, → zberná služba;

b) práv. splynutie dlžníka s veriteľom do jedného subjektu, ktoré je osobitnou príčinou zániku záväzku. Záväzkový právny vzťah (per definitionem) predpokladá existenciu minimálne dvoch strán, t. j. veriteľa a dlžníka. Ich splynutím tento právny vzťah zaniká, pretože je pojmovo vylúčený jednoosobový záväzok, t. j. jeden subjekt práva nemôže byť sám sebe zároveň dlžníkom i veriteľom. K splynutiu dlžníka s veriteľom dochádza na základe rôznych právnych skutočností, napr. ak sa dlžník stane dedičom svojho veriteľa alebo, naopak, prevzatím dlhu dlžníka veriteľom (→ intercesia).