Konrád II. Oto

Konrád II. Oto, medzi 1136 a 1141 Znojmo – 9. 9. 1191 pri Neapole — moravské údelné a české knieža (od 1189) z dynastie Přemyslovcov, syn Konráda II. Znojemského (†po 1161). Od 1162 znojemské, od 1173 brnianske údelné knieža.

V roku 1182 zvolený veľmožmi za české knieža proti Bedřichovi, ktorý bol zbavený trónu (naďalej si však naň nárokoval). Spor vyriešil rímsko-nemecký cisár Fridrich I. Barbarossa, keď rozdelil územie na dve kniežatstvá (moravské a české); Moravu povýšil na markgrófstvo (priamo podriadené cisárovi) na čele s Konrádom II. Otom, českým kniežaťom zostal Bedřich. Po Bedřichovej smrti (1189) sa Konrád II. Oto stal aj českým kniežaťom. Po nástupe na kniežací stolec na zjazde šľachty v Sadskej (dnes v okrese Nymburk) vyhlásil najstarší písaný český zákonník Statut knížete Konráda Oty (aj Statuta Konráda Oty, lat. Statuta ducis Ottonis, aj Iura Conradi, 1189), ktorého hlavným prínosom bolo potvrdenie dedičnosti vlastníckych práv k majetku. Bol schopným vládcom, znova zjednotil Čechy a Moravu. Vyslal český kontingent na 3. križiacku výpravu do Palestíny (1189 – 91), na ktorej zahynul Fridrich I. Barbarossa a takmer všetci českí križiaci. V rokoch 1190 – 91 osobne viedol českých bojovníkov v rámci talianskej výpravy cisára Henricha VI. Počas obliehania Neapola vypukla v cisárskom vojsku epidémia moru, ktorej Konrád II. Oto podľahol. Jeho ostatky boli neskôr prenesené do Prahy.