Konón

Text hesla

Konón, asi 444 pred n. l. – po 392 pred n. l. — aténsky politik a vojenský veliteľ (stratégos).

Pochádzal z kňazského aristokratického rodu Eumolpovcov. Vyznamenal sa v posledných rokoch peloponézskej vojny. V roku 413 pred n. l. bol vyslaný do Naupaktu, aténskej námornej základne na severozápadnom pobreží Korintského zálivu, v roku 410 pred n. l. bojoval na ostrove Kerkyra (dnes Korfu), v roku 409 pred n. l. bol spoluveliteľom (s Alkibiadom a Thrasybulom) aténskeho loďstva, po Alkibiadovom zosadení (407 pred n. l.) sa v roku 406 pred n. l. stal jedným z 10 stratégov. Neskôr bol vyslaný na ostrov Samos, odkiaľ jeho loďstvo pustošilo územie Malej Ázie. V roku 406 pred n. l. vďaka pomoci z Atén porazil spartského veliteľa Kallikratida v bitke pri Arginúzach (dnes skupina ostrovov Garip Adaları patriacich Turecku) východne od ostrova Lesbos. Po víťazstve Sparty (Lysandros) nad Aténami v bitke pri Aigospotamoi (405 pred n. l.) ako jediný z aténskych stratégov zabránil, aby sa Sparťania zmocnili jeho lodí. Ušiel na Cyprus, vstúpil do perzských služieb a so satrapom Farnabazom bojoval proti Sparťanom v Malej Ázii, v roku 394 pred n. l. ich pod Konónovým velením v bitke pri Knide porazilo spojené perzské a aténske loďstvo. Následne oslobodil ďalšie maloázijské grécke mestá a ostrovy od spartskej nadvlády. Vrátil sa do Atén a v roku 393 pred n. l. dal za perzské peniaze obnoviť tzv. dlhé múry (zborené 404 pred n. l.) medzi Aténami a prístavom Pireus. Začiatkom 4. stor. pred n. l. ho však perzský satrapa Tiribazos (ovplyvnený Spartou) uväznil a Konón krátko nato zomrel.

Text hesla

Konón, asi 444 pred n. l. – po 392 pred n. l. — aténsky politik a vojenský veliteľ (stratégos).

Pochádzal z kňazského aristokratického rodu Eumolpovcov. Vyznamenal sa v posledných rokoch peloponézskej vojny. V roku 413 pred n. l. bol vyslaný do Naupaktu, aténskej námornej základne na severozápadnom pobreží Korintského zálivu, v roku 410 pred n. l. bojoval na ostrove Kerkyra (dnes Korfu), v roku 409 pred n. l. bol spoluveliteľom (s Alkibiadom a Thrasybulom) aténskeho loďstva, po Alkibiadovom zosadení (407 pred n. l.) sa v roku 406 pred n. l. stal jedným z 10 stratégov. Neskôr bol vyslaný na ostrov Samos, odkiaľ jeho loďstvo pustošilo územie Malej Ázie. V roku 406 pred n. l. vďaka pomoci z Atén porazil spartského veliteľa Kallikratida v bitke pri Arginúzach (dnes skupina ostrovov Garip Adaları patriacich Turecku) východne od ostrova Lesbos. Po víťazstve Sparty (Lysandros) nad Aténami v bitke pri Aigospotamoi (405 pred n. l.) ako jediný z aténskych stratégov zabránil, aby sa Sparťania zmocnili jeho lodí. Ušiel na Cyprus, vstúpil do perzských služieb a so satrapom Farnabazom bojoval proti Sparťanom v Malej Ázii, v roku 394 pred n. l. ich pod Konónovým velením v bitke pri Knide porazilo spojené perzské a aténske loďstvo. Následne oslobodil ďalšie maloázijské grécke mestá a ostrovy od spartskej nadvlády. Vrátil sa do Atén a v roku 393 pred n. l. dal za perzské peniaze obnoviť tzv. dlhé múry (zborené 404 pred n. l.) medzi Aténami a prístavom Pireus. Začiatkom 4. stor. pred n. l. ho však perzský satrapa Tiribazos (ovplyvnený Spartou) uväznil a Konón krátko nato zomrel.

Zverejnené 10. júna 2022.

Konón [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-07-05]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/konon