Konarski, Stanisław

Text hesla

Konarski, Stanisław, vlastným menom Hieronim Franciszek Konarski, 30. 9. 1700 Żarczyce Duże, Svätokrížske vojvodstvo – 3. 8. 1773 Varšava — poľský pedagóg a školský reformátor, spisovateľ a editor, piarista. Študoval na gymnáziu v Podolínci, v roku 1715 vstúpil do tamojšieho rádu piaristov, v rokoch 1725 – 27 študoval na Collegiu Nazareno v Ríme, 1729 – 30 vo Francúzsku (oboznámil sa tam s ideami francúzskeho osvietenstva), potom v Nemecku, Rakúsku a i. Považovaný za predchodcu poľských osvietencov.

V roku 1730 sa vrátil do Poľska a začal pripravovať vydanie poľského zákonníka Volumina legum (1732 – 39 vydal prvých šesť zväzkov), v rokoch 1733 – 36 pôsobil v službách Stanislava I. Leszcyńského, ktorého podporoval v boji o poľský trón, 1736 – 38 ako učiteľ na kolégiách v Krakove a Rzeszówe. V roku 1740 založil vo Varšave Collegium Nobilium na výchovu mládeže z aristokratických rodín, ktoré do roku 1756 viedol. Vyučoval podľa vlastných pedagogických zásad, dôraz kládol na pochopenie učiva a na praktické vedomosti (získané napr. aj pri manuálnej práci). Odmietal mnemotechnické pomôcky, pri výučbe však využíval divadelné predstavenia. V roku 1743 založil na kolégiu divadlo, pre ktoré napísal veršovanú Epaminondovu tragédiu (Tragedya Epaminondy, uvedená 1756, vydaná 1880) a prekladal hry francúzskych autorov (Pierre Corneille, Voltaire, Jean Racine). Bojoval proti barokovým tendenciám v používaní jazyka, zdôrazňoval jednoduchosť a jasnosť výpovede, spojitosť rétoriky a logiky (O náprave chýb vo vyjadrovaní sa, De emendandis eloquentiae vitiis, 1741; O umení dobrého myslenia, De arte bene cogitandi, 1767). S bystrejšími žiakmi viedol učené debaty, ako významné hodnoty vyzdvihoval sebaobetovanie a vlastenectvo.

Jeho pedagogické prístupy a metódy, ktoré začali používať aj ostatné piaristické školy, sa stali základom reformy piaristického školstva v Poľsku (dokument Ordinationes visitationis apostolicae..., 5 častí, 1753 – 55; spoluautor). Konarského pedagogická činnosť bola úzko spätá s politickými cieľmi (podporoval Czartoryskovcov i Stanislava II. Augusta Poniatowského). Presadzoval zrušenie nevoľníctva a rozvoj miest i manufaktúr. V diele O účinnom spôsobe riadenia alebo o vedení riadnych snemov (O skutecznym rad sposobie albo o utrzymywaniu ordynaryinych seymow, 4 zv., 1760 – 63) sa kriticky postavil k šľachtickej výsade vetovať (liberium veto) rozhodnutia snemu (sejmu), podporil posilnenie nezávislosti snemu a predstavil víziu snemu, v ktorom platí zásada väčšiny hlasov. Autor vlasteneckej a občianskej lyriky (Opera lyrica, 1767) podľa Horáciovho vzoru.

Text hesla

Konarski, Stanisław, vlastným menom Hieronim Franciszek Konarski, 30. 9. 1700 Żarczyce Duże, Svätokrížske vojvodstvo – 3. 8. 1773 Varšava — poľský pedagóg a školský reformátor, spisovateľ a editor, piarista. Študoval na gymnáziu v Podolínci, v roku 1715 vstúpil do tamojšieho rádu piaristov, v rokoch 1725 – 27 študoval na Collegiu Nazareno v Ríme, 1729 – 30 vo Francúzsku (oboznámil sa tam s ideami francúzskeho osvietenstva), potom v Nemecku, Rakúsku a i. Považovaný za predchodcu poľských osvietencov.

V roku 1730 sa vrátil do Poľska a začal pripravovať vydanie poľského zákonníka Volumina legum (1732 – 39 vydal prvých šesť zväzkov), v rokoch 1733 – 36 pôsobil v službách Stanislava I. Leszcyńského, ktorého podporoval v boji o poľský trón, 1736 – 38 ako učiteľ na kolégiách v Krakove a Rzeszówe. V roku 1740 založil vo Varšave Collegium Nobilium na výchovu mládeže z aristokratických rodín, ktoré do roku 1756 viedol. Vyučoval podľa vlastných pedagogických zásad, dôraz kládol na pochopenie učiva a na praktické vedomosti (získané napr. aj pri manuálnej práci). Odmietal mnemotechnické pomôcky, pri výučbe však využíval divadelné predstavenia. V roku 1743 založil na kolégiu divadlo, pre ktoré napísal veršovanú Epaminondovu tragédiu (Tragedya Epaminondy, uvedená 1756, vydaná 1880) a prekladal hry francúzskych autorov (Pierre Corneille, Voltaire, Jean Racine). Bojoval proti barokovým tendenciám v používaní jazyka, zdôrazňoval jednoduchosť a jasnosť výpovede, spojitosť rétoriky a logiky (O náprave chýb vo vyjadrovaní sa, De emendandis eloquentiae vitiis, 1741; O umení dobrého myslenia, De arte bene cogitandi, 1767). S bystrejšími žiakmi viedol učené debaty, ako významné hodnoty vyzdvihoval sebaobetovanie a vlastenectvo.

Jeho pedagogické prístupy a metódy, ktoré začali používať aj ostatné piaristické školy, sa stali základom reformy piaristického školstva v Poľsku (dokument Ordinationes visitationis apostolicae..., 5 častí, 1753 – 55; spoluautor). Konarského pedagogická činnosť bola úzko spätá s politickými cieľmi (podporoval Czartoryskovcov i Stanislava II. Augusta Poniatowského). Presadzoval zrušenie nevoľníctva a rozvoj miest i manufaktúr. V diele O účinnom spôsobe riadenia alebo o vedení riadnych snemov (O skutecznym rad sposobie albo o utrzymywaniu ordynaryinych seymow, 4 zv., 1760 – 63) sa kriticky postavil k šľachtickej výsade vetovať (liberium veto) rozhodnutia snemu (sejmu), podporil posilnenie nezávislosti snemu a predstavil víziu snemu, v ktorom platí zásada väčšiny hlasov. Autor vlasteneckej a občianskej lyriky (Opera lyrica, 1767) podľa Horáciovho vzoru.

Zverejnené 17. mája 2022.

Konarski, Stanisław [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2022-06-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/konarski-stanislaw