Komsomol

Komsomol, rus. Kommunističeskij sojuz moloďoži, Komunistický zväz mládeže — jednotná celoštátna spoločensko-politická mládežnícka organizácia v bývalom Sovietskom zväze pôsobiaca v rokoch 1918 – 91. Založená v roku 1918 v Moskve ako mládežnícka organizácia KS Ruska (boľševikov) z iniciatívy V. I. Lenina, N. K. Krupskej a V. Zorina; jej názov bol vytvorený ako skratkové slovo z oficiálneho názvu Ruský komunistický zväz mládeže (Rossijskij kommunističeskij sojuz moloďoži, RKSM). V roku 1924 premenovaná na Ruský leninský komunistický zväz mládeže (Rossijskij leninskij kommunističeskij sojuz moloďoži, RLKSM) a v roku 1926 na Všezväzový leninský komunistický zväz mládeže (Vsesojuznyj leninskij kommunističeskij sojuz moloďoži, VLKSM).

Komsomol bol veľmi úzko spätý s KSSZ, pracoval pod jej dohľadom a kopíroval jej štruktúru, najvyšším orgánom bol zjazd. Jeho tlačovým orgánom bol (1925 – 91) denník Komsomoľskaja pravda (Komsomolská pravda; vychádza dodnes), vydával však aj viacero ďalších periodík (Komsomoľskaja žizň, Komsomolský život; Molodoj kommunist, Mladý komunista; Smena). Čoskoro po založení sa stal jedinou politickou platformou spočiatku robotníckej, neskôr všetkej mládeže a vytvoril masové, centrálne riadené všezväzové mládežnícke hnutie (1928 počet členov 2 mil., 1984 42 mil.). K hlavným úlohám patrili výchova mladých ľudí v duchu komunistickej ideológie, šírenie vplyvu KS medzi mládežou a príprava mladých komunistických kádrov, budúcich členov KS. Členmi Komsomolu (komsomolcami) sa mohli stať mladí ľudia od 14 do 28 rokov (horná veková hranica však nebola striktne dodržiavaná), ktorí členstvom získavali určité spoločenské výhody, napr. boli uprednostňovaní pri prijímaní na štúdium alebo do zamestnania, pri poskytovaní finančnej či materiálnej podpory a pod. Komsomol mal priamy vplyv na politický i na hospodársky chod štátu, mladých ľudí aktivizoval v rôznych celoštátnych projektoch (prevzal patronát nad stavbou viacerých hospodárskych objektov, tzv. komsomolské stavby), zapájal ich do riešenia ekonomických problémov a organizoval ich politické, spoločenské, kultúrne, športové, študijné a i. aktivity (spravoval aj pionierske organizácie, v ktorých boli organizované deti do 14 rokov). Komsomolské hnutie sa rýchlo rozšírilo po celom ZSSR a prostredníctvom Komunistickej internacionály mládeže (založená 1919) aj do ďalších krajín Európy vrátane Československa (Československý zväz mládeže, resp. Socialistický zväz mládeže). V rámci spoločenských zmien po nástupe M. Gorbačova sa Komsomol napriek snahám o reorganizáciu nedokázal prispôsobiť novým pomerom v krajine a v roku 1991 sa rozpadol.