komora umenia a divov

komora umenia a divov — zbierka výnimočných, zriedkavých, resp. nezvyčajných predmetov rôzneho druhu, určenia a pôvodu (prírodniny, umelecké diela, vedecké prístroje, starožitnosti, rôzne exotické a i. podivuhodné artefakty) spoločne prezentovaných na malom priestore, predchodkyňa múzea. Vyvinula sa na prelome 15. a 16. stor. v súvislosti s renesančným osvojovaním si prirodzeného sveta a jej cieľom ako univerzálnej zbierky bolo obsiahnuť všetky znalosti o svete, všetko poznanie sveta, a vytvoriť tak obraz (zrkadlo) sveta, vyvolať určitú víziu o ňom, predstavovala teda akési divadlo sveta (→ theatrum mundi).

Existovalo niekoľko typov komôr:

komora divov (nem. Wunderkammer), v ktorej sa sústreďovali rôznorodé a vzájomne neporovnateľné predmety, predstavovala akési zovšeobecnenie poznatkov o celkovom usporiadaní sveta;

komora umenia (nem. Kunstkammer), ktorá väčšinou pozostávala z mechanických a umeleckých predmetov zhotovených z rôznych materiálov, patrili tam aj rôzne prístroje, glóbusy, hudobné nástroje, teda všetko, čo dokázal zhotoviť človek;

komora rarít (nem. Raritätenkammer), ktorá obsahovala rozličné kuriozity uspokojujúce túžbu po poznaní alebo objekty mimoriadneho významu (rarity).

V 17. a 18. stor. v období baroka sa komory začali postupne pretvárať na kabinety (kabinet sa považuje za mladšiu formu komory), ktoré v časoch svojej existencie zohrali významnú úlohu vo vedeckom bádaní. Viaceré špecializované komory umenia alebo kabinety prírodnín sa stali základom budúcich múzejných fondov viacerých významných svetových múzeí. K najstarším známym komorám z obdobia renesancie patria napr. z polovice 16. stor. pochádzajúce zbierky kráľa Filipa II. v Escoriale v Španielsku, zbierky cisára Rudolfa II. na Pražskom hrade v Prahe či zbierky arcivojvodu Ferdinanda Tirolského v zámku Ambras v Innsbrucku. Zo 17. stor. sú to napr. zbierka kráľa Karola I. v Londýne (základ Royal Collection – umeleckých zbierok britskej kráľovskej rodiny) či tzv. Museum Wormianum – komora rarít dánskeho lekára, archeológa a archivára Oleho Worma (*1588, †1654), ktorá tvorí základ zbierok Geologického múzea (Geologisk Museum) v Kodani, zbierka prírodovedca a fyzika Hansa Sloana (*1660, †1753), ktorá predstavuje základ britského Múzea prírodných vied (Natural History Museum) v Londýne, umelecké zbierky bazilejskej rodiny Amerbachovcov (Amerbach-Kabinett), ktoré sa stali základom zbierok Umeleckého múzea v Bazileji (Kunstmuseum Basel), zbierky anglického starožitníka a zberateľa umenia Eliasa Ashmoleho (*1617, †1692), ktoré predstavujú základ Ashmolean Museum of Art and Archaeology v Oxforde, a pod. Takto zamerané zbierkové kolekcie sústreďovali v 18. stor. vo svojich sídlach aj šľachtické rodiny na Slovensku, najznámejšou bol tzv. pálfiovský kunstkabinet (kabinet umenia, prírodnín a rarít; v súčasnosti už z väčšej časti rozpredaný) založený Rudolfom Pálfim (*1719, †1768) na hrade Červený Kameň.