Komnénovci

Komnénovci — byzantský aristokratický rod pochádzajúci z Malej Ázie. V 11. stor. sa majetky jeho príslušníkov nachádzali v oblasti Kastamonu v dnešnom severnom Turecku; svoje meno odvodzovali od dediny Komné v Paflagónii. Patrili k popredným maloázijským rodinám, zastávali vysoké vojenské úrady a vlastnili rozsiahle veľkostatky. Vzostup zaznamenali za vlády byzantského cisára Bazila II. Bulharobijcu (976 – 1025).

Prvým cisárom z rodu Komnénovcov sa stal Izák I. (1057 – 59). Základy skutočnej dynastie položil Izákov synovec Alexios I. (1081 – 1118). Spolu s jeho následníkmi Jánom II. (1118 – 43), a najmä Manuelom I. (1143 – 80) sa Komnénovcom podarilo prinavrátiť Byzancii jej veľmocenské postavenie, ktoré bolo dočasne oslabené v dôsledku útokov seldžuckých Turkov, Pečenehov a Normanov. Po Manuelovej smrti na trón formálne nastúpil jeho neplnoletý syn Alexios II. (*1169, †1183; vládol 1180 – 83), ktorého však zvrhol z trónu Manuelov bratanec Andronikos I. (1183 – 85). Po Andronikovej násilnej smrti sa vláda komnénovskej dynastie skončila, aj v neskoršom období si však Komnénovci udržali v ríši vplyvné mocenské postavenie. Vedľajšia vetva Komnénovcov vládla až do roku 1461 v Trapezuntskom cisárstve, ktoré sa sformovalo po dobytí Konštantínopola 4. križiackou výpravou (1204).