kolaps

Text hesla

kolaps [lat.] — zlyhanie, zrútenie;

1. astron. → gravitačný kolaps;

2. lek. náhla, krátkodobá strata vedomia následkom zníženia prietoku krvi v mozgu (→ synkopa). Kolaps sa najčastejšie prejavuje vo forme vegetatívnej (pokles krvného tlaku, zrýchlený nitkovitý pulz, bledosť, studený pot, povrchné zrýchlené dýchanie, nevoľnosť, niekedy aj mimovoľný únik moču, zvýšené napätie v končatinách) alebo psychologickej poruchy (nepríjemné pocity – strach a úzkosť) spojenej s krátkodobou stratou vedomia. Zväčša je následkom organickej alebo duševnej traumy (poškodenia; napr. extrémnej vyčerpanosti alebo psychickej depresie) spôsobujúcej funkčné a organické poruchy; zvyčajne trvá asi jednu minútu, niekedy aj niekoľko minút až hodín. Príčinou kolapsu môže byť aj nedostatok tekutín (→ dehydratácia) alebo krvi (→ hypovolémia). Ortostatický kolaps vzniká pri náhlej zmene polohy (napr. z ľahu do sedu alebo z ľahu do stoja, alebo zo sedu do stoja) alebo pri dlhom státí na jednom mieste. Jeho príčinou je náhly pokles krvného tlaku (posturálna hypotenzia) vo vzpriamenej polohe, čo vedie k aktivácii presoreceptorov v krčnicovej zátoke (sinus caroticus) citlivých na zmeny krvného tlaku. Následkom aktivácie vazomotorického centra v predĺženej mieche, zvýšenia napätia sympatika, minútového srdcového objemu a periférneho zúženia ciev vzniká ortostatická hypotenzia so synkopou. Ortostatická hypotenzia s kolapsom sa vyskytuje pri niektorých endokrinologických ochoreniach (nedostatočná funkcia nadobličiek), môže však byť i odpoveďou na psychické podnety (vazovagálna synkopa pri strachu, pri pohľade na krv) alebo v období dospievania prejavom nevyzretej neurovegetatívnej regulácie krvného tlaku. Liečba: ležiaca poloha so zdvihnutými dolnými končatinami, hydratácia, liečba základného ochorenia. Obehový kolaps (cirkulačný kolaps, obehové zlyhanie) vzniká pri zlyhaní cirkulácie krvi v tele buď z dôvodu srdcových ochorení (kardiálne synkopy pri arytmiách alebo pri poruchách plnenia alebo vyprázdňovania srdca, napr. pri zúžení srdcovnice a pľúcnice, pri hypertenzii, pri nezhubnom nádore hlienovitého tkaniva predsiene), alebo pri ochoreniach periférneho cievneho alebo nervového systému. Kolaps v užšom význame označuje aj prechodné zlyhanie funkcie niektorých ďalších tkanív, orgánov alebo orgánových sústav, pri ktorých však nenastáva strata vedomia. Napr. kolaps pľúc vzniká následkom obmedzenej vzdušnosti až úplnej nevzdušnosti (uzatvorenia) pľúcnych mechúrikov, obštrukcie hlavnej priedušky (hlienom, nádorom), vonkajšej kompresie pľúc pohrudnicovým výpotkom alebo pneumotoraxom, alebo zväčšenou štruktúrou naliehajúcou na pľúca. Pri atelektáze pľúcneho krídla dochádza k masívnemu kolapsu pľúc, ktorý sa prejavuje dýchavicou, cyanózou, horúčkou, bolesťami na postihnutej strane, celkovou schvátenosťou a vykašliavaním krvi.

Zverejnené 14. apríla 2023.

Kolaps [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2024-02-24]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kolaps