Kokinšú

Kokinšú, plným názvom Kokinwakašú, Zbierka starých a súčasných japonských básní — prvá oficiálna zbierka japonskej poézie, prvá tzv. cisárska antológia. V období Heian ju na pokyn cisára Daiga (905) zostavili cisárski úradníci Ki no Curajuki, Ki no Tomonori (žil na prelome 9. a 10. stor.), Mibu no Tadamine (na prelome 9. a 10. stor.) a Óšikóči no Micune (na prelome 9. a 10. stor.), podľa jej vzoru vzniklo neskôr 20 ďalších cisárskych antológií. Obsahuje 1 111 väčšinou anonymných básní (autora majú len niektoré z nich) napísaných vo forme tanka (básne v inej forme sú sústredené v samostatnej knihe) a kvôli pochopeniu zmyslu postupne doplnených o rôzne dlhé predslovy. Súčasťou zbierky sú aj dva obsahovo podobné predslovy, prvý (čínsky) od Kiho no Jošimočiho (†919) a druhý (japonský) od Kiho no Curajukiho považovaný za prvú japonskú poetiku. Tematicky je Kokinšú usporiadaná do dvadsiatich kníh, prvých šesť je venovaných jednotlivým ročným obdobiam (dve jari, jedna letu, dve jeseni a jedna zime), ďalšie sú blahoprajné, o lúčení, cestovné, o menách vecí (bucumei), ľúbostné (najpočetnejšie zastúpená kategória, 360 básní v piatich knihách) a smútočné, dve na rôzne témy, jedna je kniha básní v iných formách ako tanka (napr. čóka – dlhá báseň, sedóka – šesťveršie, haikai – populárna báseň) a ďalšia knihou básní o ceremóniách v cisárskom paláci. Štýl básní sa vyznačuje vycibrenosťou, eleganciou a dokonalým vyjadrovaním. Česky vyšlo niekoľko básní vo výbere Verše psané na vodu: starojaponská pětiverší (1943) v preklade Vlasty Hilskej, v slovenčine vyšiel výber básní pod názvom Kokinšú. Piesne z Cisárskeho úradu pre poéziu (1998) v preklade K. Strmeňa, v zbierke Kvety vĺn. Výber zo starej japonskej poézie (1985) v preklade V. Krupu a v zbierke Kvety srdca (2004) v preklade I. Rumánka.