Kohout, Eduard

Kohout, Eduard, vlastným menom František Kohout, 6. 3. 1889 České Budějovice – 25. 10. 1976 Praha — český herec. R. 1906 – 09 člen rôznych divadelných spoločností, 1909 – 13 člen činohry Mestského divadla v Plzni (angažoval ho Vendelín Budil, *1847, †1928, ktorý sa stal jeho hereckým vzorom), 1914 – 16 Divadla na Vinohradech v Prahe, 1916 – 60 (na pozvanie J. Kvapila) činohry Národného divadla v Prahe.

Významný predstaviteľ prvej generácie moderného českého herectva po 1. svet. vojne. Prešiel zložitým hereckým vývinom od psychologického realizmu cez impresionizmus a expresionizmus k civilnému hereckému prejavu bez pátosu, v ktorom dominoval vynikajúci hlasový prejav. Pod vedením K. H. Hilara, režiséra Národného divadla v Prahe, sa stal majstrom nuansovaného hlasového prejavu. Spolupracoval aj s režisérmi J. Frejkom a K. Dostálom. Predstaviteľ výrazných shakespearovských a iných postáv, (napr. Smerďakov, Bratři Karamazovi, podľa F. M. Dostojevského, 1922; Dauphin Karel, G. B. Shaw: Svatá Jana, 1924; Benvolio, W. Shakespeare: Romeo a Julie, 1924; Hamlet, W. Shakespeare, 1926; Oidipus, Sofoklés: Král Oidipus, 1932; Krečinskij, A. V. Suchovo-Kobylin: Svatba Krečinského, 1940, 1947, 1949; Torquato Tasso, J. W. Goethe, 1942), ako aj komických postáv (napr. Lelio, C. Goldoni: Benátská maškaráda, 1941). Účinkoval aj vo filmoch Batalion (1937), Kouzelný dům (1939), Noční motýl (1941), Turbina (1943), Kluci na řece (1944), Lavina (1946), Housle a sen (1947), Mikoláš Aleš (1951), Baron Prášil (1961), Ukradená vzducholoď (1966), Spalovač mrtvol (1968), Na kometě (1970) a Akce v Istanbulu (1975). Výrazný predstaviteľ českého recitátorského umenia, interpret tvorby K. Biebla, V. Nezvala, J. Seiferta a i. Autor knihy spomienok Divadlo aneb Snář (1975).