Kohl, Helmut
Kohl [kól], Helmut, 3. 4. 1930 Ludwigshafen, Porýnie-Falcko – 16. 6. 2017 tamže, pochovaný v Speyeri — nemecký politik. Študoval právo, históriu, sociológiu a politológiu na univerzite vo Frankfurte nad Mohanom a v Heidelbergu. Od 1946 člen Kresťanskodemokratickej únie (Christlich Demokratische Union, CDU), od 1949 predseda jej mládežníckej organizácie v Ludwigshafene, od 1954 podpredseda mládežníckej organizácie CDU v Porýní-Falcku. R. 1955 – 66 člen predsedníctva CDU spolkovej krajiny Porýnie-Falcko, 1959 – 76 poslanec snemu tejto spolkovej krajiny, od 1960 frakčný predseda, 1963 – 66 predseda mestskej rady v Ludwigshafene, od 1966 predseda CDU v Porýní-Falcku. R. 1969 – 76 predseda krajinskej vlády v Porýní-Falcku. Od 1969 podpredseda spolkovej CDU, 1973 – 98 jej predseda. V parlamentných voľbách 1976 získala pod jeho vedením koalícia CDU a Kresťanskosociálnej únie (Christlich Sociale Union, CSU) 48,6 % voličských hlasov, vládu však zostavila koalícia Sociálnodemokratickej strany Nemecka (Sozialdemokratische Partei Deutschland, SPD) a Slobodnej demokratickej strany (Freie Demokratische Partei, FDP) a kancelárom sa stal H. Schmidt. Po volebnej porážke Kohl odstúpil z funkcie krajinského premiéra a stal sa vodcom opozície v spolkovom parlamente (Bundestag). Po názorovej roztržke medzi SPD a FDP začiatkom 80. rokov 20. stor. sa Kohlovi podarilo po dlhých rokovaniach získať podporu FDP a jej vodcu H.-D. Genschera. R. 1982 (1. 10.) bol novou koalíciou CDU/CSU a FDP, ktorá zvíťazila v parlamentných voľbách v marci 1983 (znova 1987), zvolený za kancelára Nemeckej spolkovej republiky (NSR). Jeho vládny program bol od začiatku založený na vyžadovaní osobnej zodpovednosti, zvyšovaní výkonnosti každého jednotlivca a posilnení medzinárodnej prestíže krajiny. V novembri 1983 sa mu podarilo presadiť umiestnenie rakiet NATO v NSR, čo odôvodňoval potrebou demonštrovať spoľahlivou zahraničnou i vnútornou politikou lojalitu k západnému spoločenstvu, a predovšetkým k USA. V septembri 1984 sa vo Verdune uskutočnilo jeho stretnutie s francúzskym prezidentom F. Mitterrandom, ktoré symbolizovalo nemecko-francúzske uzmierenie. Vo vzťahu ku krajinám tzv. východného bloku, najmä k Nemeckej demokratickej republike (NDR), nadviazal na sociálnodemokratických predchodcov a spolu s ministrom zahraničných vecí H.-D. Genscherom viedol politiku, ktorá mala za cieľ postupne prekonať rozporuplné vzťahy medzi obidvoma časťami rozdeleného Nemecka (z toho dôvodu o. i. pozval na štátnu návštevu E. Honeckera, september 1987). Jeho politika uvoľňovania vzťahov viedla v NDR k aktivizácii skrytej opozície a k zmene zmýšľania väčšiny obyvateľov, čo nakoniec vyvrcholilo pádom komunistického režimu na jeseň 1989. Po otvorení hraníc medzi NDR a NSR (9. 11. 1989) začal Kohl robiť potrebné kroky na dosiahnutie zjednotenia Nemecka. Po návšteve Sovietskeho zväzu a rokovaniach s M. Gorbačovom vo februári 1990 získal súhlas Sovietskeho zväzu so zjednotením i súhlas západných spojencov. V máji 1990 bola s NDR podpísaná zmluva o hospodárskom spojení vrátane výmeny východonemeckých mariek v pomere 1:1 a 3. 10. 1990 bolo zrealizované aj politické spojenie, čím NDR prestala existovať (→ Nemecká demokratická republika). Kohl sa stal prvým kancelárom zjednoteného Nemecka, 1991 presadil rozhodnutie, že hlavným mestom Nemecka bude Berlín. V prvých celonárodných voľbách 2. 12. 1990 s prevahou zvíťazil, vo voľbách 1994 však dosiahol iba tesnú väčšinu, čo bolo prejavom nepopulárnych dôsledkov zjednotenia, ktoré musela jeho vláda riešiť (hospodárske a sociálne rozdiely obidvoch častí). Kohlova strata popularity súvisela aj s tým, že náklady na ekonomické ozdravenie východných častí sa ukázali také veľké, až oslabili celé nemecké hospodárstvo. Nespokojnosť s hospodárskou situáciou a nezamestnanosť spôsobili, že vo voľbách 1998 zvíťazili sociálni demokrati (SPD) a na poste kancelára ho vystriedal G. Schröder. Kohl zostal čestným predsedom CDU (zvolený 7. 11. 1998), v januári 2000 však v dôsledku vnútrostraníckej krízy, ktorá vypukla 1999 v súvislosti so zverejnením tzv. čiernych kont (škandál s financovaním strany z nelegálnych zdrojov), odstúpil aj z tejto funkcie. Do 2002 bol poslancom Bundestagu, potom odišiel z politického života.