koherencia

koherencia [lat.] — vzájomné prepojenie vecí alebo javov, súvislosť, spojitosť; súdržnosť z hľadiska fungovania celku;

1. filoz. logická jednota súboru ideí alebo faktov, synonymum neprítomnosti rozporu. Rozlišuje sa vnútorná (logická súdržnosť viet navzájom) a vonkajšia (súvislosť daného súboru viet s iným súborom) koherencia. Niektorí filozofi stotožňujú koherenciu s konzistentnosťou (nejaká veta koheruje s určitou množinou viet, keď je s ňou konzistentná), iní poukazujú na ich rozdielnosť (ide o vzťah logického vyplývania: veta koheruje s určitou množinou viet, keď z nejakých jej prvkov logicky vyplýva; → pravda). Princíp koherencie v ontológii tvrdí, že všetko súcno tvorí vzájomne previazanú jednotu;

2. fyz. a) vlastnosť vlnenia spočívajúca v nemennosti jeho frekvencie, fázy a polarizácie. Dokonale koherentná by bola monochromatická rovinná elektromagnetická vlna šíriaca sa vo vákuu. V reálnych podmienkach sa náhodné fluktuácie zdrojov vlnenia a fluktuácie parametrov prostredia (napr. indexu lomu) prejavujú v náhodných zmenách fyzikálnych charakteristík (amplitúdy, fázy, frekvencie) vlnenia. V takom prípade sa pod koherenciou rozumie štatistická usporiadanosť vlnenia (najčastejšie elektromagnetického poľa, v optike svetelného poľa) a skúma sa jej miera, ktorá sa vyjadruje bezrozmerným stupňom koherencie. Najvyšší stupeň koherencie vykazujú kvázimonochromatické laserové zväzky pozostávajuce z vĺn s takmer rovnakými frekvenciami. Časová koherencia potom znamená vzájomnú štatistickú súvislosť (koreláciu) oblastí poľa pozdĺž osi zväzku, priestorová koherencia vzájomnú súvislosť oblastí poľa v priečnom reze zväzku. Ak elektromagnetické vlnenie pozostáva zo zložiek s frekvenciami v intervale \(\Delta f\), jeho časovú koherenciu charakterizuje koherenčná doba \(\tau = 1/\Delta f\) alebo koherenčná dĺžka \(l_c = c/\Delta f\) (\(c\) je rýchlosť svetla). V praxi sa v prípade zdroja s vlnovou dĺžkou \(\lambda\) a so šírkou spektrálnej čiary \(\Delta \lambda\) používa vzťah \(l_c = \lambda^2/\Delta\lambda\). Svetlo, ktorého koherenčná dĺžka je menšia než jeho vlnová dĺžka, sa považuje za nekoherentné. Koherencia je podmienkou vzniku interferencie a je kľúčovou vlastnosťou vlnenia využívanou v interferometrii a holografii. Kvantifikáciou a klasifikáciou koherenčných vlastností svetelných polí sa zaoberá teória koherencie optického žiarenia;

b) kvantová koherencia → kvantová optika;

3. jaz. jeden zo základných aspektov textu (textovosti), jeho vnútorná organizovanosť, t. j. sémanticko-kognitívna nadväznosť, resp. významová, časová a priestorová súvislosť jeho jednotlivých zložiek. Realizuje sa pomocou rozličných prostriedkov, napr. témy (ako príčina – dôsledok; plynulé nadväzovanie východiska a jadra výpovedí), ukazovateľov času alebo miesta (ako časová alebo priestorová postupnosť), číslovaním častí textu ap. Koherencia (hĺbkovovýznamová úroveň textu) sa niekedy chápe ako opozícia ďalšieho aspektu textovosti, kohézie (povrchová úroveň textu).