Kogălniceanu, Mihăil

Popis ilustrácie

Mihăil Kogălniceanu

Text hesla

Kogălniceanu [-gelniča-], Mihăil, aj Cogălniceanu, Mihăil, 18. 9. 1817 Iaşi, Moldavské kniežatstvo, dnes Rumunsko – 1. 7. 1891 Paríž, pochovaný v Iaşi — rumunský politik, historik a publicista. Študoval na univerzitách v Nemecku a vo Francúzsku. Od 1840 redigoval časopisy Dacia literară (Literárna Dácia) a Arhiva românească (Rumunský archív) a zaoberal sa moldavskou históriou. Za svoje kritické postoje bol nútený nakrátko odísť do Bukoviny, ktorá bola pod správou Rakúska. R. 1848 sa zapojil do revolučného hnutia v Moldavsku a vo Valašsku, ktoré malo za cieľ vytvoriť z obidvoch kniežatstiev nezávislý spoločný štátny útvar. Po porážke revolúcie sa venoval vydávaniu vlastenecky orientovaných novín a časopisov (Steaua Dunării, Hviezda Dunaja) a historických prameňov. Po zvolení A. I. Cuzu za knieža Moldavska (17. 1. 1859) a Valašska (5. 2. 1859) sa spolupodieľal na unifikačnom procese dunajských kniežatstiev, o. i. aj vo funkcii predsedu vlády Moldavska (júl 1860-január 1861), a na ich medzinárodnom uznaní ako Rumunského kniežatstva (1861; oficiálny názov Spojené rumunské kniežatstvá; → Rumunsko, dejiny). R. 1863 – 65 ministerský predseda a minister vnútra Rumunského kniežatstva. Zaslúžil sa o presadenie agrárnej a školskej reformy a o sekularizáciu cirkevného majetku, čo vyvolalo odpor konzervatívnej opozície. Po nástupe kniežaťa Karola I. (1866, od 1881 kráľ) vykonával funkciu ministra vnútra (1868 – 70 a 1879 – 80) a ministra zahraničných vecí (1876 a 1877 – 78), počas jeho pôsobenia bola oficiálne vyhlásená nezávislosť Rumunska (9. 5. 1877). Od 1880 pôsobil ako rumunský veľvyslanec v Paríži. Nositeľ radu veľkodôstojník Čestnej légie.

Zverejnené v marci 2017.

Kogălniceanu, Mihăil [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-01-29]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kogalniceanu-mihail