Kocojty, Arsen

Text hesla

Kocojty, Arsen, rus. Kocojev, 15. 1. 1872 Gizeľ, Severné Osetsko – 4. 2. 1944 Ordžonikidze, dnes Vladikavkaz — osetský spisovateľ, jeden zo zakladateľov osetskej umeleckej prózy, majster osetskej poviedky. Študoval v pravoslávnom kňazskom seminári, štúdium však pre chorobu nedokončil. Neskôr pôsobil ako vidiecky učiteľ, pre propagáciu ateizmu však dostal zákaz vykonávať činnosť. Jeho literárnymi vzormi boli A. P. Čechov a G. de Maupassant. R. 1902 bol pre buričstvo vyhostený do Južného Osetska, kde posobil ako učiteľ. R. 1910 tam vydával časopis Æfsir (Klas), v ktorom publikoval svoje poviedky, od 1912 pracoval v Petrohrade ako korektor boľševického denníka Pravda, 1929 sa vrátil do Vladikavkazu, kde pokračoval v literárnej činnosti.

V poviedkach, ktoré vychádzali v rôznych časopisoch, stvárnil témy súvisiace s niektorými osetskými tradíciami a rituálmi (krvná pomsta, mágia, poverčivosť, výkupné za nevestu) a s ich nepriaznivými dôsledkami, napr. Zavčas rána (Sæumærajsom), Pätnásť rokov (Fynddæs azy), Bosoráctvo (Chin), Aj to sa stáva (Aftæ dær væjjy), viaceré vyšli posmrtne knižne v ruskom preklade pod názvom Zobrané poviedky (Izbrannyje rasskazy, 1952) a Dielo (Uacmystæ, 1971). Autor románu Drak (Kæfquyndar, časopisecky 1923) o živote presídlených vrchárov vo veľkomeste a novely Džanaspi (Dž., 1940), v ktorom zachytil triedny boj v osetskej dedine. Do osečtiny preložil dielo A. S. Puškina.

Text hesla

Kocojty, Arsen, rus. Kocojev, 15. 1. 1872 Gizeľ, Severné Osetsko – 4. 2. 1944 Ordžonikidze, dnes Vladikavkaz — osetský spisovateľ, jeden zo zakladateľov osetskej umeleckej prózy, majster osetskej poviedky. Študoval v pravoslávnom kňazskom seminári, štúdium však pre chorobu nedokončil. Neskôr pôsobil ako vidiecky učiteľ, pre propagáciu ateizmu však dostal zákaz vykonávať činnosť. Jeho literárnymi vzormi boli A. P. Čechov a G. de Maupassant. R. 1902 bol pre buričstvo vyhostený do Južného Osetska, kde posobil ako učiteľ. R. 1910 tam vydával časopis Æfsir (Klas), v ktorom publikoval svoje poviedky, od 1912 pracoval v Petrohrade ako korektor boľševického denníka Pravda, 1929 sa vrátil do Vladikavkazu, kde pokračoval v literárnej činnosti.

V poviedkach, ktoré vychádzali v rôznych časopisoch, stvárnil témy súvisiace s niektorými osetskými tradíciami a rituálmi (krvná pomsta, mágia, poverčivosť, výkupné za nevestu) a s ich nepriaznivými dôsledkami, napr. Zavčas rána (Sæumærajsom), Pätnásť rokov (Fynddæs azy), Bosoráctvo (Chin), Aj to sa stáva (Aftæ dær væjjy), viaceré vyšli posmrtne knižne v ruskom preklade pod názvom Zobrané poviedky (Izbrannyje rasskazy, 1952) a Dielo (Uacmystæ, 1971). Autor románu Drak (Kæfquyndar, časopisecky 1923) o živote presídlených vrchárov vo veľkomeste a novely Džanaspi (Dž., 1940), v ktorom zachytil triedny boj v osetskej dedine. Do osečtiny preložil dielo A. S. Puškina.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kocojty, Arsen [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-07-11]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kocojty-arsen