Kocojty, Arsen
Arsen Kocojty
Kocojty, Arsen, rus. Kocojev, 15. 1. 1872 Gizeľ, Severné Osetsko – 4. 2. 1944 Ordžonikidze, dnes Vladikavkaz — osetský spisovateľ, jeden zo zakladateľov osetskej umeleckej prózy, majster osetskej poviedky.
Študoval v pravoslávnom kňazskom seminári, štúdium však pre chorobu nedokončil. Neskôr pôsobil ako vidiecky učiteľ, pre propagáciu ateizmu však dostal zákaz vykonávať činnosť. Jeho literárnymi vzormi boli Anton Pavlovič Čechov a Guy de Maupassant. V roku 1902 bol pre buričstvo vyhostený do Južného Osetska, kde pôsobil ako učiteľ. V roku 1910 tam vydával časopis Æfsir (Klas), v ktorom publikoval svoje poviedky, od roku 1912 pracoval v Petrohrade ako korektor boľševického denníka Pravda, v roku 1929 sa vrátil do Vladikavkazu, kde pokračoval v literárnej činnosti.
V poviedkach, ktoré vychádzali v rôznych časopisoch, stvárnil témy súvisiace s niektorými osetskými tradíciami a rituálmi (krvná pomsta, mágia, poverčivosť, výkupné za nevestu) a s ich nepriaznivými dôsledkami, napr. Zavčas rána (Sæumærajsom), Pätnásť rokov (Fynddæs azy), Bosoráctvo (Chin), Aj to sa stáva (Aftæ dær væjjy), viaceré vyšli posmrtne knižne v ruskom preklade pod názvom Zobrané poviedky (Izbrannyje rasskazy, 1952) a Dielo (Uacmystæ, 1971). Bol autorom románu Drak (Kæfquyndar, časopisecky 1923) o živote presídlených vrchárov vo veľkomeste a novely Džanaspi (Džanaspi, 1940), v ktorej zachytil triedny boj v osetskej dedine. Do osečtiny preložil dielo Alexandra Sergejeviča Puškina.