Kochno, Boris

Text hesla

Kochno, Boris, 3. 1. 1904 Moskva – 8. 12. 1990 Paríž — francúzsky baletný libretista a publicista ruského pôvodu.

Po štúdiu na moskovskom lýceu odišiel 1920 so svojou matkou z Ruska a usadili sa v Paríži. R. 1920 sa stal asistentom S. P. Ďagileva a poradcom pri tvorbe baletných inscenácií jeho súboru Ballets Russes. Napísal preňho niekoľko baletných libriet, napr. Dotieravci (Les Fâcheux, 1924), Zefyros a Flóra (Zéphire et Flore, 1925), Námorníci (Les matelots, 1925), La Pastorale (1926), Mačka (La Chatte, 1927), Óda (Ode, 1928), Žobraví bohovia (Les Dieux mendiants, 1928), Ples (Le bal, 1929) a Márnotratný syn (Le fils prodigue, 1929). Po Ďagilevovej smrti 1929 spolupracoval s novozaloženým baletným súborom Les Ballets Russes de Monte Carlo, pre ktorý 1932 vytvoril baletné inscenácie Cotillon a Detské hry (Jeux d’enfants). R. 1933 spolu s G. Balanchinom založil súbor Les Ballets (existoval len niekoľko mesiacov), 1934 – 37 opäť pôsobil v Les Ballets Russes de Monte Carlo. R. 1945 spolu s výtvarníkom Ch. Bérardom a choreografom R. Petitom inscenovali balet Potulní herci (Les Forains), ktorého úspech viedol k založeniu súboru Les Ballets des Champs-Elysées a súčasne k renesancii francúzskeho baletného umenia. Pre tento súbor, ktorý viedol do 1951, napísal baletné libretá Jupiterove lásky (Les amours de Jupiter, 1949) a Ples práčok (Le bal des blanchisseuses, 1946). Autor kníh Francúzsky balet od 15. stor. do dnešných dní (Le ballet en France du quinzième siècle à nos jours, 1954), Ďagilev a Ballets Russes (Diaghilev et les Ballets Russes, 1970) a i.

Text hesla

Kochno, Boris, 3. 1. 1904 Moskva – 8. 12. 1990 Paríž — francúzsky baletný libretista a publicista ruského pôvodu.

Po štúdiu na moskovskom lýceu odišiel 1920 so svojou matkou z Ruska a usadili sa v Paríži. R. 1920 sa stal asistentom S. P. Ďagileva a poradcom pri tvorbe baletných inscenácií jeho súboru Ballets Russes. Napísal preňho niekoľko baletných libriet, napr. Dotieravci (Les Fâcheux, 1924), Zefyros a Flóra (Zéphire et Flore, 1925), Námorníci (Les matelots, 1925), La Pastorale (1926), Mačka (La Chatte, 1927), Óda (Ode, 1928), Žobraví bohovia (Les Dieux mendiants, 1928), Ples (Le bal, 1929) a Márnotratný syn (Le fils prodigue, 1929). Po Ďagilevovej smrti 1929 spolupracoval s novozaloženým baletným súborom Les Ballets Russes de Monte Carlo, pre ktorý 1932 vytvoril baletné inscenácie Cotillon a Detské hry (Jeux d’enfants). R. 1933 spolu s G. Balanchinom založil súbor Les Ballets (existoval len niekoľko mesiacov), 1934 – 37 opäť pôsobil v Les Ballets Russes de Monte Carlo. R. 1945 spolu s výtvarníkom Ch. Bérardom a choreografom R. Petitom inscenovali balet Potulní herci (Les Forains), ktorého úspech viedol k založeniu súboru Les Ballets des Champs-Elysées a súčasne k renesancii francúzskeho baletného umenia. Pre tento súbor, ktorý viedol do 1951, napísal baletné libretá Jupiterove lásky (Les amours de Jupiter, 1949) a Ples práčok (Le bal des blanchisseuses, 1946). Autor kníh Francúzsky balet od 15. stor. do dnešných dní (Le ballet en France du quinzième siècle à nos jours, 1954), Ďagilev a Ballets Russes (Diaghilev et les Ballets Russes, 1970) a i.

Zverejnené v marci 2017.

citácia

, . Kochno, Boris [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-04-03]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kochno-boris