Kobryn
Kobryn — mesto v juhozáp. Bielorusku v Brestovskej oblasti v blízkosti hraníc s Poľskom a Ukrajinou pri spojení Dnepersko-bužského prieplavu s riekou Muchavec, administratívne stredisko Kobrynského rajónu; 52-tis. obyvateľov (2012). Priemysel strojársky, potravinársky, stavebných materiálov. Významný cestný uzol.
Oblasť (pri ústí rieky Kobrynka do rieky Muchavec) osídlená asi v 9. – 10. stor. Kobryn prvýkrát písomne doložený 1287. Od pol. 14. stor. súčasť Litovského veľkokniežatstva, 1387 – 1519 centrum údelného Kobrynského kniežatstva, boli tam postavené pôvodné drevené hrady (Horný a Dolný hrad), 1497 záp. od hradieb postavený kláštor. Neskôr sa osídlenie rozšírilo aj na druhý breh rieky Muchavec. Od 1589 mesto (na základe magdeburského práva) s vlastnou samosprávou a erbom. R. 1648 spustošené kozáckymi oddielmi, 1660 obsadené Švédmi a 1662 litovskými vojskami, 1706 zničené oddielmi švédskeho kráľa Karola XII., postupne obnovené. Po treťom delení Poľska 1795 obsadené Ruskom. V lete 1812 v blízkosti Kobrynu porazili ruské vojská armádu Napoleona I. Bonaparta, pričom v meste vyhorela väčšina domov (548 z celkového počtu 630), podarilo sa ho však opäť obnoviť. Predstavovalo významné trhové centrum, ktoré ťažilo najmä zo svojej polohy na dopravnej križovatke medzi Moskvou a Varšavou. Počas 1. svet. vojny 1915 okupované nemeckými vojskami, 1919 obsadené poľskou armádou. Od 1921 patrilo Poľsku. R. 1939 obsadené sovietskou armádou a pričlenené k Bieloruskej SSR. R. 1939 tvorili väčšinu obyvateľstva (asi 70 %) Židia. Počas 2. svet. vojny, od júna 1941, keď v tesnej blízkosti mesta prebehli absolútne prvé tankové boje na vých. fronte, až do júla 1944 okupované nacistami, ktorí židovské obyvateľstvo vyhladili.
Stavebné pamiatky: barokový Spasský kláštor (doložený 1465, v literatúre tradične datovaný 1497, prestavaný v 17. – 18. stor., v 2. pol. 19. stor. vyhorel, obnovený 1920), Chrám sv. Mikuláša (pol. 18. stor.), klasicistický kaštieľ (1794, zničený počas 2. svet. vojny, obnovený 1948, nachádza sa tam časť expozície vojensko-historického múzea nazvaného podľa generála A. V. Suvorova, ktorý tam 1797 – 1800 žil), Katedrála Alexandra Nevského (1864 – 68), Chrám sv. Petra a Pavla (1862 – 64, obnovený koncom 20. stor.).