knižná výzdoba

knižná výzdoba — v širšom význame súhrn estetických komponentov (napr. ilustrácie, knižný dekor, knižná väzba, oriezka zlatorez), ktoré spoločne dotvárajú knihu a dopĺňajú (dovysvetľúvajú) text. Knižná výzdoba rukopisnej i tlačenej knihy svojím stvárnením, výberom materiálov a ich výtvarným spracovaním zdôrazňuje hodnotu knihy. V užšom význame knižný dekor — jednotlivé typografické prvky odvodené z ornamentu. Dekor plnil estetické funkcie, rytmizoval sadzbu, napomáhal priestorové rozvrhnutie textu i zrakovú orientáciu čitateľa. Rôzne formy dekoru sa uplatnili už vo výzdobe stredovekých rukopisov (iniciála, marginália, droléria). Na ne nadviazali rané formy knižného dekoru v začiatkoch kníhtlače (rozličné podoby vodorovnej výplne riadkov, napr. tzv. latky; rubrika, štylizovaný florálny ornament nazývaný fleuron a i.). Od 16. stor. sa v rámci výtvarnej konštrukcie renesančnej knihy presadili aj vyššie formy knižného dekoru, ku ktorým patria napr. titulná lišta, rám, bordúra, vineta, vlys, erb a signet. Umelecky a ikonograficky prepracovaný knižný dekor mohol dokonca pôsobiť ako svojbytný obrazový prvok (napr. žánrové scény zakomponované vo vinetách a vlysoch). Knižný dekor má na rozdiel od ilustrácie autonómnejší charakter (je jednoduchšie opakovateľný a prenosný; umožňuje opakované používanie štočkov). Typografia v 16. stor. ustálila pravidlá jeho používania. Štýlový vývoj knižného dekoru s malým časovým meškaním nadviazal na súdobú architektúru, maliarstvo i umelecké remeslá. V období manierizmu a baroka bol jeho význam preceňovaný, v 18. stor. sa postupne prestal používať. Jeho význam vzrástol v 19. stor. v súvislosti s akcidenčnými tlačami (→ akcidencia).