knižná väzba

knižná väzba — vonkajšia časť knihy (knižného celku), obal, ktorý dáva knihe finálnu podobu a má ochrannú (chráni knihu pred poškodením) a estetickú funkciu (→ knižná výzdoba). Vzniká spojením knižného bloku s obálkou alebo s knižnými doskami do jedného celku. Rozlišuje sa mäkká, polotuhá, tuhá (tvrdá) a špeciálna (hrebeňová, špirálová, drôtená, s plastovou lištou a i.) knižná väzba; → tab. Typy knižných väzieb.

Podľa spracovania knižného bloku, obálky, resp. knižných dosiek a spôsobu ich vzájomného spojenia sa knižné väzby delia na lepené a šité, podľa materiálu použitého na obálky a knižné dosky na papierové, plátenné, poloplátenné, potiahnuté kožou (kožené) alebo jej imitáciou, laminované (laminovaný papier), plastové a i. Mäkká knižná väzba (V1 – V4), niekedy nazývaná aj brožovaná (→ brožúra, → brožovanie), vzniká spojením šitého alebo lepeného knižného bloku s papierovou, kartónovou, plátennou, prípadne s laminovanou obálkou (nie s knižnými doskami). Tento typ väzby majú napr. knihy vreckového formátu, lacné knihy vydávané vo veľkom náklade ap. Polotuhá knižná väzba (V5 a V6) má (na rozdiel od mäkkej väzby s kartónovou obálkou) knižné dosky z lepenky, ktoré sa však (na rozdiel od tuhej väzby) nezhotovujú samostatne, ale súčasne s knižným blokom. Používa sa zriedkavo, napr. väzba V6 na výrobu detských skladačiek (leporel). Tuhá alebo tvrdá knižná väzba (V7 – V9) pozostáva z prednej a zo zadnej knižnej dosky (prídoštie), ktoré môžu byť z tuhej lepenky alebo z plastu, ďalej z chrbátnika a z poťahu. V procese viazania knihy sa spája (viaže) s knižným blokom, t. j. so súborom knižných zložiek, ktoré sa poznášajú za sebou spolu s nalepenými predsádkami (preložený jednofarebný alebo potlačený list papiera, ktorého jedna časť je nalepená na prvej, resp. na poslednej knižnej zložke). Následne sa knižný blok zošije niťami na gázu, oreže sa z troch strán a druhá časť predsádky sa nalepí na knižnú dosku. Jednotlivé typy a varianty tuhej (tvrdej) knižnej väzby sa odlišujú materiálom, ktorý tvorí poťah knižných dosiek. Napr. zväzky Encyclopaedie Beliany sú zhotovené vo väzbe V8c (dosky potiahnuté imitáciou kože). Väzby V4a, V7, V8, V8a a V9 môžu mať knižný blok zhotovený novšou technikou – lepením. Viazanie luxusných a limitovaných edícií kníh sa robí najčastejšie ručne, knižné dosky sa poťahujú pravou kožou alebo kvalitným knihárskym plátnom.

Prvé knihy v tuhej (tvrdej) knižnej väzbe vznikali od 1. stor. n. l. (→ kódex), od karolovského obdobia (8. – 9. stor.) sa knižná väzba začala zhotovovať z cenných materiálov (zlato, striebro), s náročnou výzdobou a hodnotným umeleckoremeselným spracovaním. Vyrábali ich špecializovaní kníhviazači (→ knihárstvo). Tzv. románska knižná väzba je charakteristická drevenými doskami zvyčajne pokrytými bielou kožou, slonovinová a zlatnícka výzdoba sa používali najmä pri liturgických knihách. V neskoršom období sa ako poťah začali používať tmavé usne a technika tlače do kože, tzv. slepotlač, ktorá sa stala typickým znakom gotickej knižnej väzby (2. pol. 13. stor. – 1. tretina 16. stor.) rovnako ako ozdobné kovanie (puklice a nárožnice) chrániace knihu pred odieraním. Ochrannú funkciu mali aj spony, ktoré knihu pevne uzavreli a bránili prenikaniu vlhkosti, prachu a hmyzu. V neskorej gotike sa objavili aj tzv. polokožené väzby (kožený pokryv chrbta na nich presahuje do polovice alebo do tretiny dosky, zvyšok drevenej dosky je nechránený). Narastajúce množstvo kníh si vyžiadalo menej nákladné a jednoduchšie väzby. Renesančná knižná väzba bola ľahšia a jemnejšia, postupne sa vytratili kovové ochranné prvky. Rozvoj kníhtlače priniesol aj technicky dokonalejšiu väzbu a rýchlejšie a lacnejšie techniky výzdoby. Slepotlač sa používala aj naďalej, drevené dosky sa postupne nahrádzali lepenkovými, na jemných usniach sa začalo používať zlátenie. Objavili sa pergamenové väzby z hladkého a lesklého pergamenu, ktoré sa používali do pol. 18. stor., zriedkavejšie sa používali papierové alebo textilné pokryvy (hodváb, zamat a i.). Klasicizmus väzbu ešte viac zjednodušil, výzdoby bolo čoraz menej. Na prelome 18. a 19. stor. sa useň stala v dôsledku stúpajúcej produkcie kníh nedostatkovým materiálom a rozšírila sa papierová väzba. Okolo 1900 sa aj v knižnej väzbe začala prejavovať secesná estetika. Od konca 19. a začiatkom 20. stor. sa čoraz viac uplatňovala spolupráca kníhviazačov s umelcami – grafikmi, v súčasnosti sa však už len malé množstvo kníh zhotovuje s ručnou knižnou väzbou s umeleckými prvkami. Od 30. rokov 19. stor. ručnú (remeselnú) knižnú väzbu postupne nahradila strojová výroba tzv. zavesovanej knižnej väzby (→ zavesovanie), pričom jednotnú knižnú väzbu má zvyčajne celý náklad.