kníhtlač

kníhtlač —

1. mechanické rozmnožovanie textu alebo obrázkov prostredníctvom tlače z výšky, ktoré využíva rozoberateľnú tlačovú formu obsahujúcu kovovú sadzbu (text), prípadne aj obrázky (drevorez, drevoryt, medirytina, oceľoryt, štočok). Základom kníhtlače sa stal výrobný postup J. Gutenberga spočívajúci v použití pohyblivých znakov (písmen) zhotovených odlievaním do matríc, ktoré sa dali ručne sádzať vedľa seba, čím sa zložil text (sadzba). Zo sadzby sa potom na kníhtlačiarskom ručnom lise zhotovil odtlačok na pergamen, resp. na papier. Gutenbergov vynález zahŕňal výrobu patríc (→ lisovník), matríc a písmového kovu (→ písmovina) a sériové odlievanie jednotlivých písmen (→ písmolejárstvo). Výhodnosť tohto postupu spočívala v možnosti multiplikovať matricu s pomerne veľkým počtom identických odliatkov, ďalšími výhodami boli pohyblivosť jednotlivo odliatych typov písmen, ktorá zabezpečila jednoduchú manipuláciu s nimi, unifikácia tlačového materiálu a dlhodobá funkčnosť kovových písmen aj pri opakovanom používaní. Najvýznamnejším dielom, ktoré Gutenberg touto technikou vytlačil, je Štyridsaťdvariadková Biblia;

2. v bežnej, hovorovej reči nesprávne označenie akejkoľvek tlače kníh (bez ohľadu na techniku).