Kniha dokumentov

Kniha dokumentov, čín. Šu-ťing, Shujing, aj Šang-šu, Shangshu — jedna z Piatich kánonických kníh (→ klasické knihy Číny) predstavujúca súhrn starovekých čínskych archívnych dokumentov. Tvorí ju päť druhov dokumentov: záznamy z debát vládcov s ministrami, resp. rady vládcov ministrom (mo); vládne predpisy pre ministrov a vysokých hodnostárov (sün); oficiálne vladárske edikty a vyhlásenia (kao) adresované obyvateľom ríše; vojenské vyhlásenia a príhovory (š’) počas vojenských ťažení; všeobecné nariadenia, dekréty (ming). Texty sú chronologicky rozdelené podľa štyroch historických období na texty z obdobia legendárneho cisára Jüa, texty z obdobia dynastie Sia (2100 – 1600 pred n. l.), texty z obdobia dynastie Šang (1600 – 1100 pred n. l.) a texty z raného obdobia dynastie Čou (1100 – 771 pred n. l.) spolu s textami mladšieho datovania.

Kniha dokumentov pôvodne obsahovala 100 alebo 120 kapitol, v súčasnosti sa zachovala vo dvoch verziách: v staršej, ktorá sa skladá z 58 kapitol a dodnes je oficiálne akceptovaná, a v mladšej (niekedy považovanej aj za falzifikát), ktorá sa skladá z 29 kapitol, 213 pred n. l. počas pálenia kníh cisárom Čchin Š’–chuang-tim bola ukrytá v múre jedného domu a znovuobjavená v období dynastie Chan (206 pred n. l. – 220 n. l.). Texty knihy sú vzorkami najstaršej čínsky písanej literatúry a jej znalosť spolu s ostatnými kánonickými knihami bola podmienkou zloženia štátnych skúšok.