kniežatstvo

Text hesla

kniežatstvo — monarchistický štátny útvar, na čele ktorého stojí knieža;

1. v stredoveku:

a) štátny útvar, v ktorom vládlo knieža ako suverénny, nikomu nepodriadený vládca (napr. Nitrianske kniežatstvo za vlády kniežaťa Pribinu, zač. 9. stor.);

b) štátny útvar, ktorého vládcom bolo síce knieža, územie však dostalo ako léno od kráľa, resp. od cisára. Tento typ kniežatstva sa uplatňoval najmä v nemeckej oblasti (v Rímsko-nemeckej ríši, resp. vo Svätej rímskej ríši nemeckého národa), kde kniežatstvo predstavovalo najmenšiu územnú jednotku pôvodne udeľovanú ako ríšske léno svetským a duchovným feudálom, čím vzniklo množstvo malých svetských (Fürstentum) a duchovných kniežatstiev (geistliches Fürstentum). Od 2. pol. 17. stor. (po skončení tridsaťročnej vojny, 1648) ich existovalo asi 240. Väčšina z nich zanikla v priebehu napoleonských vojen (1803 – 06), a to 118 duchovných kniežatstiev sekularizáciou (zachovalo sa len kniežatstvo Mohuč a Rád maltézskych rytierov) a 72 svetských kniežatstiev tzv. mediatizáciou (zbavením vlády dosiaľ panujúceho vladára);

c) štátny útvar, ktorý vznikol rozdelením iného kniežatstva na údely (spravidla medzi členov vládnuceho rodu); → údelné kniežatstvo;

d) štátne útvary jestvujúce vo vrcholnom stredoveku a na začiatku novoveku na území dnešného Ruska, Poľska a Litvy, niekedy označované aj ako veľkokniežatstvá;

2. v súčasnosti suverénny štát, hlavou ktorého je síce knieža, jeho moc je však obmedzená ústavou, resp. parlamentom. V Európe sú takýmto typom štátu Monako, Lichtenštajnsko a Andorra;

3. po podrobení Indie Britmi označenie území spravovaných miestnymi vládcami (napr. maharadžom).

Text hesla

kniežatstvo — monarchistický štátny útvar, na čele ktorého stojí knieža;

1. v stredoveku:

a) štátny útvar, v ktorom vládlo knieža ako suverénny, nikomu nepodriadený vládca (napr. Nitrianske kniežatstvo za vlády kniežaťa Pribinu, zač. 9. stor.);

b) štátny útvar, ktorého vládcom bolo síce knieža, územie však dostalo ako léno od kráľa, resp. od cisára. Tento typ kniežatstva sa uplatňoval najmä v nemeckej oblasti (v Rímsko-nemeckej ríši, resp. vo Svätej rímskej ríši nemeckého národa), kde kniežatstvo predstavovalo najmenšiu územnú jednotku pôvodne udeľovanú ako ríšske léno svetským a duchovným feudálom, čím vzniklo množstvo malých svetských (Fürstentum) a duchovných kniežatstiev (geistliches Fürstentum). Od 2. pol. 17. stor. (po skončení tridsaťročnej vojny, 1648) ich existovalo asi 240. Väčšina z nich zanikla v priebehu napoleonských vojen (1803 – 06), a to 118 duchovných kniežatstiev sekularizáciou (zachovalo sa len kniežatstvo Mohuč a Rád maltézskych rytierov) a 72 svetských kniežatstiev tzv. mediatizáciou (zbavením vlády dosiaľ panujúceho vladára);

c) štátny útvar, ktorý vznikol rozdelením iného kniežatstva na údely (spravidla medzi členov vládnuceho rodu); → údelné kniežatstvo;

d) štátne útvary jestvujúce vo vrcholnom stredoveku a na začiatku novoveku na území dnešného Ruska, Poľska a Litvy, niekedy označované aj ako veľkokniežatstvá;

2. v súčasnosti suverénny štát, hlavou ktorého je síce knieža, jeho moc je však obmedzená ústavou, resp. parlamentom. V Európe sú takýmto typom štátu Monako, Lichtenštajnsko a Andorra;

3. po podrobení Indie Britmi označenie území spravovaných miestnymi vládcami (napr. maharadžom).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kniežatstvo [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2020-05-27]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kniezatstvo