Knidos

Popis ilustrácie

Knidos

Text hesla

Knidos — archeologická lokalita na juhozápade Malej Ázie v Turecku na pobreží Egejského mora v blízkosti dnešného mesta Datça. Staroveké prístavné mesto v historickej oblasti Kária založené okolo 900 pred n. l. gréckym kmeňom Dórov, literárne doložené v zbierke tzv. Homérskych hymnov (najstaršia časť z nich pochádza zo 7. stor. pred n. l.). Člen dórskeho spolku Hexapolis (Šesťmestie), v pol. 6. stor. pred n. l. sa dostalo pod perzskú nadvládu, počas grécko-perzských vojen člen Délskeho, resp. Aténskeho námorného spolku (1. pol. 5. stor. pred n. l.). R. 394 pred n. l. sa pri Knide odohrala námorná bitka medzi Peržanmi (velil im aténsky stratég Konón) a Sparťanmi. Po 386 pred n. l. sa znova dostalo pod perzskú nadvládu. V 3. stor. pred n. l. ho ovládli egyptskí Ptolemaiovci, v pol. 2. stor. pred n. l. Rimania, malo však štatút slobodného mesta (lat. civitas libera). V 3. – 5. stor. n. l. viackrát postihnuté zemetrasením, v pol. 7. stor. zničené Arabmi.

V staroveku významné centrum obchodu (malo dva prístavy), vedy a umenia vybudované podľa tzv. hippodamovského plánu mesta (→ Hippodamos z Miléta); zachovali sa mestské múry, obytné štvrte s obchodmi, chrámy, divadlo, stoa, štadión a i. V 5. stor. pred n. l. (podľa iných zdrojov až od obdobia helenizmu) tu jestvovala lekárska škola, vo 4. stor. pred n. l. astronomické observatórium Eudoxa z Knidu. Preslávené kultom bohyne Afrodity Euploie (gr. euploia = vydarená plavba), pre jej chrám (zachovalo sa pódium) vytvoril vo 4. stor. pred n. l. Praxitelés sochu Afrodity Knidskej (zachovaná v rímskych kópiách). V blízkosti svätyne bohyne Demetry bola objavená monumentálna socha sediacej Demetry (4. stor. pred n. l., dnes v Britskom múzeu v Londýne), v blízkosti mesta známa socha leva z Knidu (asi 350 – 200 pred n. l., dnes v Britskom múzeu v Londýne).

Zverejnené v marci 2017.

Knidos [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2023-02-03]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/knidos