Kneset

Text hesla

Kneset — izraelský jednokomorový zákonodarný zbor (parlament) so sídlom v Jeruzaleme. Názov (hebrejsky kneset = zhomaždenie) pochádza z biblických čias z obdobia po návrate Židov z babylonského zajatia (po 538 pred n. l.), keď podľa tradície Ezdráš zvolal zhromaždenie najvýznamnejších mužov židovského národa Anšej kneset ha-gdola (Muži veľkého zhromaždenia alebo tzv. Veľká synagóga), ktoré malo 120 členov a rozhodovalo o náboženských otázkach až do vzniku rabínskeho judaizmu (2. stor. pred n. l.).

Prvý Kneset (každé funkčné obdobie Knesetu je známe podľa poradia) vznikol na ustanovujúcej schôdzi 14. 2. 1949 a nahradil dovtedajší parlamentný zbor Asifat ha-nivcharim (Zhromaždenie zvolených), ktorý od 1920 existoval v mandátnej Palestíne na základe Balfourovej deklarácie.

Kneset má 120 členov volených na 4 roky podľa zásad pomerného volebného systému (aktívne volebné právo majú občania od 18 rokov, pasívne od 21 rokov). Prijíma zákony, predovšetkým tzv. Základné zákony (forma ústavy; ich počet nie je dodnes uzavretý a napísaná ústava v Izraeli nikdy nevznikla), volí prezidenta, vyslovuje dôveru vláde (jej zostavením poverí prezident predsedu víťaznej strany, ktorý do 2000 musel byť členom Knesetu), volí ombudsmana kontrolujúceho činnosť vlády a i. štátnych orgánov a inštitúcií, ratifikuje medzinárodné zmluvy ap. Od 1966 sídli v budove postavenej 1958 – 66 podľa projektov Ossipa (Yosefa) Klarweina (*1893, †1970), významným reprezentačným priestorom je tzv. Chagallova sála s veľkorozmernými tapisériami a mozaikami s výjavmi z biblickej histórie i zo súčasnosti Židov podľa návrhov M. Chagalla (60. roky 20. stor.).

Text hesla

Kneset — izraelský jednokomorový zákonodarný zbor (parlament) so sídlom v Jeruzaleme. Názov (hebrejsky kneset = zhomaždenie) pochádza z biblických čias z obdobia po návrate Židov z babylonského zajatia (po 538 pred n. l.), keď podľa tradície Ezdráš zvolal zhromaždenie najvýznamnejších mužov židovského národa Anšej kneset ha-gdola (Muži veľkého zhromaždenia alebo tzv. Veľká synagóga), ktoré malo 120 členov a rozhodovalo o náboženských otázkach až do vzniku rabínskeho judaizmu (2. stor. pred n. l.).

Prvý Kneset (každé funkčné obdobie Knesetu je známe podľa poradia) vznikol na ustanovujúcej schôdzi 14. 2. 1949 a nahradil dovtedajší parlamentný zbor Asifat ha-nivcharim (Zhromaždenie zvolených), ktorý od 1920 existoval v mandátnej Palestíne na základe Balfourovej deklarácie.

Kneset má 120 členov volených na 4 roky podľa zásad pomerného volebného systému (aktívne volebné právo majú občania od 18 rokov, pasívne od 21 rokov). Prijíma zákony, predovšetkým tzv. Základné zákony (forma ústavy; ich počet nie je dodnes uzavretý a napísaná ústava v Izraeli nikdy nevznikla), volí prezidenta, vyslovuje dôveru vláde (jej zostavením poverí prezident predsedu víťaznej strany, ktorý do 2000 musel byť členom Knesetu), volí ombudsmana kontrolujúceho činnosť vlády a i. štátnych orgánov a inštitúcií, ratifikuje medzinárodné zmluvy ap. Od 1966 sídli v budove postavenej 1958 – 66 podľa projektov Ossipa (Yosefa) Klarweina (*1893, †1970), významným reprezentačným priestorom je tzv. Chagallova sála s veľkorozmernými tapisériami a mozaikami s výjavmi z biblickej histórie i zo súčasnosti Židov podľa návrhov M. Chagalla (60. roky 20. stor.).

Zverejnené v marci 2017.

citácia

Kneset [online]. Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-10-21]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/kneset