Kmoško, Michal

Kmoško, Michal, 29. 8. 1876 Ilava – 8. 4. 1931 Pusztazámor (neďaleko Budapešti), Maďarsko — maďarský orientalista a teológ slovenského pôvodu. R. 1893 – 97 študoval teológiu vo Viedni (1898 vysvätený za rímskokatolíckeho kňaza), 1899 – 1900 orientalistiku v Bejrúte a Jeruzaleme, 1900 – 02 absolvoval študijné pobyty na univerzite v Oxforde, Londýne a Paríži, 1916 študijné cesty v Malej Ázii a v Palestíne. R. 1902 – 04 pôsobil ako kaplán v Dóme sv. Martina v Bratislave, 1904 študijný prefekt ústredného seminára v Budapešti, 1907 súkromný docent, 1909 – 15 profesor na teologickej fakulte, od 1914 na katedre orientálnych jazykov a 1923 – 31 na katedre semitskej teológie na filozofickej fakulte univerzity v Budapešti, súčasne farár v Pusztazámore.

Písal po nemecky a maďarsky. Zaoberal sa písomnými pamiatkami starovekých národov, najmä sýrskou filológiou, asýriológiou a islamistikou, neskôr i dejinami Turkov a Maďarov. Editorsky sa podieľal na príprave spisov východných kresťanských autorov (Patrologia Syriaca) a stredovekej arabskej literatúry. K jeho najvýznamnejším prácam patrí dielo o reformách, ktoré zaviedol lagašský kráľ Uruinimgina (aj Urukagina), Prvý písaný prepúšťací list ľudstva (Az emberiség első írott szabadságlevele, 1913). Autor viacerých vedeckých článkov a publikácií, napr. Arabi a Chazari (Araber und Chasaren, 1925), Vznik islamu (Az iszlám keletkezése, 1929). Od 1922 člen Maďarskej akadémie vied.